Občas sa dôležité mená stratia v čase, v nevôli okolností, alebo si na znovuobjavenie jednoducho len musia počkať na správnu chvíľu. V zadosťučinení ľuďom, ktorí v ťažkých časoch uprednostnili celok nad osobnými záujmami, sa ešte máme čo učiť. Na Slovensku sme akosi zvyknutí, že tie podstatné veci, ktoré tvoria celky, spoločnosť a jej hodnoty, často prežívajú na pár jedincoch, odkázaných len na svoje zapálenie pre vec. Šťastie, že cit pre národ sa v niekoľkých takýchto jedincoch prejavil počas dôležitého obdobia príchodu Jari národov do Uhorska a v tisícoch ľudí dokázali zapáliť iskru túžby po slobode.
Občianske združenie J. H. Bórikovej spolu s obcami a cirkevnými zbormi Vrbovce a Sobotište, Maticou slovenskou a Záhorským osvetovým centrom v Senici usporiadalo 3. júla spomienkové podujatie venované významným národovcom, na ktorých sa neprávom zabúda.
Ev. kňazovi, tajomníkovi prvej SNR, spoluzakladateľovi spolku Tatrín, Matice slovenskej a skvelému veliteľovi slovenských dobrovoľníckych výprav Danielovi Jaroslavovi Bórikovi bola pri príležitosti 123 rokov od jeho úmrtia na rodnej sobotištskej ev. fare odhalená farárom Ľ. Batkom, starostom obce Sobotište D. Horňákom a historikom P. Pánikom pamätná tabuľa. Báseň od revolučného básnika M. Dohnányho predniesla tajomníčka združenia JHB Dana Ševčíková a prihovorila sa farárka Lenka Sedláčková, ktorá viedla aj úvodné Služby Božie. Životopis D. J. Bórika priblížila miestna rodáčka Bronislava Šimková, zásluhy a význam osobnosti D. J. Bórika zdôraznil myjavský farár Ľubomír Batka a svoje poďakovanie všetkým iniciátorom stretnutia vyslovil nadšenec miestnych dejín a historik Pavol Pánik.
Sobotište dalo národu množstvo revolucionárov a bojovníkov za práva Slovákov. Nevynímajúc napr. bratov Šulekovcov, rodina Bórikovcov zohrala pri národnooslobodzovacom hnutí a predovšetkým v meruôsmych rokoch kľúčovú úlohu. Daniel bol syn Pavla Bórika, myjavského rodáka a ev. kňaza, ktorý od roku 1814 pôsobil v Sobotišti a neskôr aj v Prietrži, Senici a najmä vo Vrbovciach. Spolu s manželkou Barborou vychovávali svojich 13 detí, z nich 9 sa dožilo dospelosti. Medzi nimi bol syn Karol, ktorý sa rovnako ako Daniel stal veliteľom dobrovoľníkov, alebo napríklad Johanka, ktorá si z nevydareného manželstva s Dr. Hrebendom odniesla množstvo poznatkov v oblasti liečiteľstva. Tie uplatnila pri ošetrovaní zranených dobrovoľníkov a bola prakticky prvou organizátorkou prvej pomoci na bojisku. Jej zásluhám možno pripísať aj uchovanie prvej pečate SNR a zástavy, ktorej sama bola strojkyňou, či snaha o národnú emancipáciu a vzdelávanie žien. Toto je však zlomok z práce dôležitých ľudí, ktorí v tých časoch bojovali za práva Slovákov a tak uchovali a rozvinuli pamäť Slovenského národa. O veľkej evanjelickej rodine z kopaníc preto budeme postupom času uverejňovať ďalšie články a videá.
Poobede sa zúčastnení presunuli do Vrboviec, kde v ev. kostole program po privítaní farárom M. Hvožďarom a starostom D. Eliášom pokračoval spomienkou venovanou výročiu narodenia Johanky Hrebendovej Bórikovej.
Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za štúrovský, nakoľko množstvo z nich má práve tento rok okrúhle výročia. O tom a o potrebe pripomínať si tieto významné osobnosti hovoril pracovník lit. odboru Matice slovenskej Lukáš Perný. K slovu sa opäť dostal Pavol Pánik a po ňom v divadelnej scénke Bratia Bórikovci zahrali divadelníci Matice dramatické výstupy zo životov oboch bratov. Následne bola vo Vrbovčianskej izbe odhalená drevená socha priekopníka európskeho družstevníctva a národovca Samuela Jurkoviča. Hostia a zúčastnení ukončili slávnostný deň na cintoríne, kde položili vence k hrobu J. H. Bórikovej pri príležitosti 210. výročia jej narodenia.
Zdroj fotografií: FB OZ Johanky Hrebendovej Bórikovej
