Ikonická trojdielna filmová séria režiséra Martina Ťapáka bude o pár rokov oslavovať okrúhle 50. výročie. Napriek požehnanému veku je film v pamäti divákov dodnes živý a populárny, predovšetkým pre skvelé herecké obsadenie, svojský, no mimoriadne chytľavý humor a nezameniteľné stvárnenie svojrázneho kopaničiarskeho prostredia v medzivojnovom období. A pretože je Sváko Ragan najčastejšie v televízii spájaný s novoročným obdobím, pripravili sme si niekoľko zaujímavostí, možno potešia milovníkov tohto kultového snímku.
Skutočný, smutný i veselý.
Sváko Ragan nebol vymyslenou postavou. Vlastným menom sa volal Martin Lacko, narodil sa na Brezovej v roku 1847 a žil so ženou a dcérou Juditou a synom Martinom. Film samozrejme stvárňuje Ragana ako veselého lišiaka, ktorý občas okrem iných dokázal prekabátiť dokonca aj sám seba. Nuž hoci sa filmová podstata opiera o skutočnosť, v rodinnom stave mal predsa len osud oproti humornému filmovému spracovaniu oveľa nemilosrdnejší. Jeho deti boli choré a zomreli už v mladosti. A to dokonca údajne tak tragicky, že keď sa mladšia sestra dozvedela, že jej milovaný starší brat zomrel, v rovnaký deň skonala od žiaľu aj ona sama. Deti vlastne boli aj dôvod, prečo sa Martin Lacko alias sváčko dali na obchodovanie. Zdravotná starostlivosť o ne stála toľko peňazí, že musel predať svoje pozemky a začal kšeftovať po jarmokoch. Vo filme sa takéto udalosti nespomínajú, ale určité náznaky v ňom sú, napríklad keď svákovi notár povedal, že skutočne nemá ľahký život, ale obdivuje jeho zmysel pre humor. Ako filmový Sváko Ragan hovorievali: Aj to najťažšie bremeno sa dá zniesť s trochou špásu. To, že Ragan nemal príliš na rozdávanie, si môžete vo filme domyslieť rôznymi spôsobmi. Jednak musel dobre rozmýšľať čo za koľko predá, zjednávať ceny, ale rovnako napríklad aj keď sa so Šándorom stavil o súdek modranského, ale on im na oplátku v prípade prehry mohol kúpiť nanajvýš pár deci. Aj keď sa s Myjavanmi doberali a tí si z neho robili žarty, že namiesto peňazí nosí do šenku blchy vám napovie, že Martin Lacko nemal zrovna povesť bohatého obchodníka. Bol to však veselý a srdečný človek. Obetoval sa pre rodinu.
Môže za to spisovateľ.
Postava pána Šándora (Michal Dočolomanský), s ktorou sa vo filme zoznamujeme na jarmoku vo Vrbovom, odkazuje na reálneho publicistu a spisovateľa Ela Šándora z Vrbového. Šándora garbiar z Brezovej zaujal natoľko, že jeho príbehy spísal v roku 1927 do zbierky, ktorá sa takmer o polstoročie stala predlohou pre film. Keďže Martin Lacko spomínal vo svojich veselých príhodách Šándorovi svojich ozajstných známych, šuškalo sa, že ani zmena mien niekedy nezabránila, aby sa isté postavy v knihe spoznali a vraj sa aj tak trochu hnevali. Predsa len, Šándor dokázal humoru tej doby nastaviť vysokú latku. Zo zábavných rečí sváčka vo filme sa dá aj čo-to vyrozumieť, napríklad z jeho povahy. Nebol príliš veľkým milovníkom novej techniky. O tom si môžeme spraviť obraz, keď kartáška nervoval s takzvaným železobetónom, alebo keď mu letec Palko hovoril o lietaní v aeropláne. V knihe sa ďalej spomína, že nechcel cestovať vlakom, pretože v Brezovej nebola otočňa a vlak musel ísť spiatočnou cestou zadkom dopredu. Taký čudný stroj Lacko nechcel ani vidieť a najlepšie sa cítil na cestách vo svojom voze so zapriahnutými koňmi.
Legendárne obsadenie
Okrem nezameniteľného Michala Dočolomanského a legendárneho Jozefa Kronera v úlohe Samuela ,,Sváka‘‘ Ragana vo filme účinkovala celá plejáda ďalších osobností zlatého veku slovenskej filmografie. Raganovu ženu si zahrala Hana Slivková známa aj z oskarového Obchodu na korze, syna ,,Ščevana‘‘ stvárnil Zoro Laurinc a dcéru Judu Jana Nagyová. V úlohe starého viselca Jana Kvandúcha si zahral Ondrej Jariabek, jeho milenku Maru Lopúchovú stvárnila Kronerova dcéra Zuzana. Dedka Kvasnicu vystihol Adam Matejka, ktorého si pamätáme predovšetkým zo skvelých dedinských komických postáv. Možno niektorým narobilo problémy spoznať v postave cigána Gejzu zabávača a speváka Ivana Krajíčka. Kto by nemohol zabudnúť ani na výnimočného rozprávača a zabávača Milana Mlsnu alias strýca Marcina, ktorého nechcel poslúchať kôň ani so štipľavou paprikou v zadku a ,,Moráka‘‘ Jozefa Dóczyho. Medzi ďalšie známe nemá vedľajších postáv patria Jozef Bednárik, Dušan Tarageľ, Ivan Palúch, Július Vašek, Ivan Rajniak, Magda Paveleková, Ivan Blaškovič, Oldo Hlaváček, Ivan Krivosudský, Vlado Čierny a mnohí ďalší. Musíte uznať, že také mená, hercov a umelcov slovenská filmografia v dnešnej dobe postráda.
Čo urobili, to im vyšlo.
Scenárista Bedřich Voděrka s režisérom Martinom Ťapákom dokázali z takmer 50-ročného knižnej predlohy ťažiť aj vďaka improvizácii a textom hereckých spoluautorov. Pri dedinskom humore, ktorý Ťapák zbožňoval, sa herci mohli vyhrať. Príbehy garbiara z brezovských kopaníc sa vďaka ich spracovaniu z roku 1976 dostali medzi zlaté snímky slovenskej filmovej tvorby. Na kompozícii cítiť obrovský podiel všestranného umelca, hudobného skladateľa Svetozára Stračinu a choreografa Štefana Nosáľa. Poprední slovenskí herci boli dôležitou časťou filmu, ale to, čo robí z neho kultový snímok, je predovšetkým majstrovské spracovanie prostredia, v ktorom sa dej odohráva. Skvelé herecké zvládnutie náročného tvrdého dialektu a tiež spevov a tancov, o ktoré sa postarali umelecké súbory Lúčnica a SĽUK. Odevy, folklór i komediálne vykreslené sociálne pomery boli mimoriadne dôležitou esenciou, ktorá dala celému dielu hĺbku, aj historickú autenticitu. Dokonca aj jedlo a pitie v krčmách, ktoré sa vo filmoch často nahrádzali atrapami, bolo vrátane Raganovej zabíjačky pravé.
Kde sa natáčalo?
Hoci sa prevažná časť príbehu odohráva na ,,domácej‘‘ Brezovej, nenatáčalo sa v onom meste nič. Z kopaničiarskeho prostredia sú v snímkoch rozpoznateľné predovšetkým kroje. V nich si Brezovania vo filme zahrali aj s kapelou primáša Jána Petruchu z Priepasného. Martin Ťapák namiesto Brezovej zvolil Záhorskú Bystricu kvôli podobnosti miestnej architektúry. Spoznať sa dá dobre aj námestie vo Vrbovom a brána v Modre, kde Ragan prišiel na jarmok. Dom aj s dvorom, kde Ragan žil, dodnes stojí v Jablonovom. Scéna s kolotočmi sa filmovala v Lakšárskej Novej Vsi a ďalšie filmové miesta na mape by sme našli v Jablonici, na Červenom Kameni, či v Trnave. Osada Kováčikové kedysi skutočne jestvovala v brezovskej časti Baranec, avšak už nie v dobe, kedy vznikal film. Pre jej znázornenie sa vyrobili kulisy v kultúrnom dome v Lozorne. Horské prostredie, ktoré vidíme na začiatku všetkých troch dielov, by mohlo pochádzať z lokality Pezinská Baba v Malých Karpatoch. Je genialitou tvorcov filmu, že dokázali tak dokonale vykresliť kopaničiarske prostredie bez čo i len jednej scény natočenej na kopaniciach.
Chyba vo filme
Na záver si dáme jednu jednu filmovú chybičku. Teda, presnejšie povedané, úplne nepodstatnú minichybičku. Skúste si ju však niekedy vo filme len tak pre zaujímavosť všimnúť. V úvode 54. minúty druhého dielu, kedy zoberie Ragan na voz cigánskych hudobníkov aby ich s Francom vystrašili, sa za Gejzom v lese mihne na stotinu sekundy biele auto.
Sváka Ragana si i tento rok môžete pozrieť na Jednotne RTVS v stredu 28. decembra 2022 od 20.30 h a rovnako druhý a tretí diel uvidíte vo štvrtok a piatok na Jednotke v rovnakom čase.
Určite nezabudnite sledovať ani našu rubriku #BLÁZnoviny, kde občas nejaký ten šplech z Raganovho prostredia vytiahneme na rôzne spoločenské situácie.
V roku 2022 sme spracovali reportáž pri príležitosti výstavy venujúcej sa životu garbiara z Brezovej v Múzeu Dušana Samuela Jurkoviča:
