Dňa 20. apríla 2022 zomrel vo veku 96 rokov rodák z Brezovej pod Bradlom Ján Krutý, ktorý bol posledným žijúcim členom oddielu Repta II. partizánskej brigády M. R. Štefánika.

Životné chodníčky Jána Krutého zaviedli v búrlivých rokoch vojny na rôzne miesta, do rôznych situácií. Povolávací rozkaz do armády ho zastihol ešte predtým, než vôbec stihol vyštudovať na Obchodnej akadémii v Trnave. Ako 19-ročný mladík plný ideálov a princípov z národovecky založenej rodiny, kde bol jeho otec príslušníkom československých légií, utiekol pred narukovaním na stredné Slovensko. Tam sa spojil s II. partizánskou brigádou M. R. Štefánika pod vedením Viliama Žingora.

So skupinou veliteľa oddielu Jána Reptu sa z Turca dostal na západné Slovensko, kde sa zúčastnil viacerých akcií. Reptov oddiel je na kopaniciach všeobecne známy, pôsobil predovšetkým v okolitých horách Brezovej. Partizánom sa tu podaril na celoslovenské pomery výnimočný počin, keď po prehovorení veliteľa Červenej armády, aby Brezová pod Bradlom nebola zbytočne ostreľovaná, v noci zo 6. na 7. apríla 1945 v súčinnosti so sovietskymi vojakmi mesto oslobodili.

Boje oddielu J. Reptu s nemeckými okupantmi pripomína viacero pamätným miest. Jedným z nich je i pamätník SNP v lokalite Dvoly. Práve tu v roku 2019 pri obnove pamätníka Ján Krutý povedal:  „ Mladí by si mali vážiť tých, ktorí padli za demokraciu. Lebo nebyť nich, nemohli by sa teraz hrať na počítačových hrách, či tráviť čas na sociálnych sieťach. Mali by si uvedomiť, že tento ich pokojný život bol vykúpený krvou.“

Po vojne sa stal vojakom, oženil sa a spolu s manželkou vychovali tri deti. V živote sa tešil z troch vnukov, troch vnučiek a troch pravnukov. Ešte v roku 1951 sa však stal terčom obvinení z protištátnej činnosti, bol zbavený vojenskej služby a zatknutý ako nepriateľ štátu. Vo vyšetrovacej väzbe si odsedel 97 dní, i keď mu hrozilo 7 rokov. Podobný osud mali viacerí partizáni nejako spojení Viliamom Žingorom, ktorého v roku 1950 popravili.

Od roku 1952 sa usadil v meste Tlmače, kde mu v r. 2020 udelili čestné občianstvo za celoživotné aktivity v boji za ochranu slobody, demokracie a demokratických princípov. V Tlmačoch pracoval veľkú časť života ako robotník, neskôr pracoval na montážach a cestoval po celom Československu. Počas tzv. Nežnej revolúcie v meste pôsobil ako člen koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu, pôsobil tiež dlhé roky vo funkciách miestneho Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.  Celkovo mu bolo udelených 21 vyznamenaní a pamätných medailí, medzi ktoré sa radia aj tie najvýznamnejšie československé. Okrem toho bol vášnivým zberateľom známok a zakladajúcim členom Klubu filatelistov. Obľuboval prácu v záhradke, aktívne sledoval dianie v meste. V roku 2019 sa objavil i v dokumente režiséra Dušana Hudeca „Bol som blízko neba‘‘. Česť jeho pamiatke!

Titulná fotografia: Mesto Brezová pod Bradlom

Zdroj Informácií: mestotlmace.sk