Myjava, 27. nov. 2024 | Ján Bradáč je meno, ktoré možno viacerým Myjavčanom nie je príliš známe. Podujatím pri príležitosti pamiatky 140. výročia narodenia sa v Múzeu SNR snažili ľuďom tohto významného človeka, muzeálneho zberateľa a zapisovateľa myjavských dejín priblížiť.
Program previedol návštevníkov v hovorených, hudobných i vizuálnych vstupoch životom Jána Bradáča. Múzeum pri tejto príležitosti pripravilo v expozícii výstavu venovanú životu tohto prvého správcu múzea v Myjave, zapisovateľa a zberateľa, ktorý svojou prácou položil základy myjavského múzejníctva.
Bradáčovský rod je spojený s Myjavou podľa Krmanovej matriky najmenej 300 rokov. Údajne pochádza z českých zemí, odkiaľ sa ako mnohí ďalší po bitke pri Bielej hore uchýlil na Myjavu. Predkovia, ako aj rodičia sa venovali väčšinou roľníctvu a pre panslávsku Myjavu tradičnému pytlikárstvu, ktoré však s nástupom meniacich sa postupov výroby a nezáujem vlády riešiť sociálne otázky začalo stagnovať a v oblasti kopaníc sa koncom 19. storočia dostávalo do hlbokej recesie. Myjavčania a tak aj Ján Bradáč narodený v roku 1884, prežil svoje detstvo v skromnosti a kresťanskom duchu. Neutíchajúca situácia v chudobnom a zaľudnenom kraji prešla v jednu z najzásadnejších dejinných etáp v histórii mesta – k vysťahovalectvu. V roku 1900 sa ešte ako dospievajúci mládenec vybral, ako mnohí ďalší Myjavčania, za svojimi príbuznými do USA, aby našiel lepšie podmienky pre život. Už menej sa ich potom vrátilo späť do rodného kraja. Ako vysvitlo neskôr, po asi dvadsaťročnom pobyte za veľkou mlákou sa Ján Bradáč nielenže na Myjavu vrátil, ale okrem hospodárskeho pozdvihnutia mestečka z ťažko zarobených a poslaných dolárov, sa mu podarilo v neskoršej dobe pre Myjavu vykonať aj inú prácu, s nevyčísliteľnou hodnotou.
Pamätal na svoje korene a tak sa aj on ako ďalší hlásili k československej myšlienke v rámci slovenských organizácií v Amerike. V jewjerseyskom mestečku Little Falls, ktorému pre veľký počet prisťahovalcov z kopaníc dal názov druhá Myjava, pracoval ako robotník v papierni. Na výrobu sa vtedy používalo staré šatstvo. Vo vreckách oblekov tak často našiel rôzne staré mince a začal navštevovať aj miestne starožitníctva. Vo svojom životopise si spomína, že zberateľskú vášeň k starým veciam pocítil už ako 6-ročný, začala sa jedným starým grajciarom vo vrecku a čím bol starší, tým viac chápal, že si treba staré veci vážiť rovnako, ako starých ľudí. Lebo oboje si zasluhuje úctu.
Skúsenosti s emigráciou a životom v Amerike zapísal v rukopise Životopisné pamäti Jána Bradáča Myjavského 1884 – 1954. V týchto zápiskoch si poznamenal dnes nesmierne cenné útržky verejného života komunity amerických Myjavčanov. K menu mu pribudol prívlastok Myjavský, azda preto, lebo to najviac korešpondovalo s jeho prácou, no rovnako sa tak aspoň trochu menom odlíšil od svojho bratranca Jána Samuela, ktorý sa stal vedúcou osobnosťou slovenských evanjelikov v USA a prezidentom Slovenskej evanjelicko-luteránskej synody v USA.
Po návrate do rodného mesta bol pokladníkom vyhlásenej myjavskej filiálky Slovenskej banky, kde pracoval až do odchodu do dôchodku v roku 1937. Pôsobil aj ako dozorca evanjelického cirkevného zboru. Jeho cit a nadšenie pre zberateľstvo sa čoraz viac dostávali do povedomia Myjavčanov. Neskôr sa stal Ján Bradáč všemožným podporovateľom vzniku myjavského múzea. Dalo by sa povedať, že bol prvým múzejníkom v Myjave ešte predtým, než vôbec takáto inštitúcia aj jeho pomocou v meste vznikla. Vybudovaniu expozície boli naklonené uvoľnené 60. roky, ktoré znamenali pre mesto akési prinavrátenie historickej zásluhy Myjavy ako centra národného boja v 19. storočí. Práve Ján Bradáč sa stal jeho prvým správcom.
Počas penzie žil v domčeku so svojou celoživotnou manželkou Zuzanou v blízkosti domu Anny Kolényovej, ktorého priestory boli domovom nového, myjavského múzea Slovenských národných rád a tak sa aj Bradáčov domček stal jeho súčasťou – súčasným depozitárom a kanceláriou.
Príbuzní Jána Bradáča dodnes spomínajú, že už jeho samotný príbytok slúžil ako provizórne múzeum s množstvom uložených cenných predmetov, ktoré opatroval a zapisoval k nim základné informácie. Podarilo sa mu zozbierať stovky cenných predmetov cez listiny a rôzne artefakty kultúrno-spoločenskej a historickej hodnoty. Za jeden z najcennejších a najstarších predmetov považoval Melantrichovu bibliu z roku 1577. Venoval sa predovšetkým zaznamenávaniu tunajších denných udalostí, je napríklad autorom rozsiahlych zápiskov z obdobia II. svetovej vojny popisujúcich zaujímavé útržky udalostí a úryvkov ľudských príbehov Myjavčanov z dôb partizánskeho odboja a bezprostredných povojnových udalostí. Predmety, ktoré sa mu podarilo získať, tvoria doposiaľ základ zbierok v depozitároch SNM – Múzea SNR. Na Myjave sa ako jeden z prvých začal zajímať o film a nakrúcanie. Túto záľubu si priniesol z Ameriky a je len škoda, že sa jeho viaceré cenné zábery zaniknutej podoby Myjavy v priebehu desaťročí a premiestňovaní stratili.
Ján Bradáč zomrel v roku 1977 na Myjave. Jeho životné oduševnelé muzeálne dielo tvorí základ historickej pamäte Myjavy a Myjavčanov, pre ktorých doslova zachoval a zachraňoval dejiny v pohnutých časoch zmien režimov a prestavby spoločnosti. Primátor mesta pri príležitosti poďakovania za kultúrny program v múzeu priblížil, že mesto Myjava v súčasnosti má myšlienku udeliť Jánovi Bradáčovi čestné občianstvo, ktoré si jeho meno zaslúži. Veď patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti mesta a na jeho prácu nadväzuje SNM – Múzeum SNR doposiaľ.
Zdroj: SNM – Múzeum SNR v Myjave, internet.