Advent z latinského slova adventus, teda príchod, je obdobie štyroch týždňov pred Slávnosťou narodenia Pána – Štedrým dňom. V kresťanskej tradícii je veľmi váženým obdobím, s ktorým sa spája množstvo tradícií a zvykov, ktoré v minulosti ovplyvňovali životy ľudí.
V dnešnej dobe chápeme množstvo povier a zvykov ako prežitok. To, čo charakterizovalo toto obdobie očakávania príchodu Krista, spojené s časom rozjímania, pokoja a zmierenia, sme obmedzili na zapaľovanie sviečok počas adventných nedieľ. Predvianočný zhon spojený s vyhadzovaním peňazí za darčeky a často až premršteným ozdobovaním svojich príbytkov čo plynie z dnešnej konzumnej a afektovanej doby naši predkovia nepoznali.
Kladiete si otázku, prečo by ste mali dodržiavať určité zásady počas tohto obdobia, ak nie ste veriaci? Je to jednoduché. Advent nie je len tradíciou kresťanstva, pretože už v predkresťanskom období mali ľudia v tomto období mnohé zaužívané tradície, ktoré boli spájané predovšetkým so zmenami ročných období. Kračúň, teda zimný slnovrat, bol špecifický zapaľovaním ohňov kvôli oslave boha slnka, pretože sa od tohto obdobia začal predlžovať denný slnečný svit. Z predkresťanských čias pochádza aj pre Vianoce a Slovanov charakteristické koledovanie. Súčasná kultúra vstrebala za storočia množstvo pohanských zvykov, ktoré sú všeobecne spájané a integrované do bežného kresťanského života.
Okrem historického pozadia vzniku tradícií je pre súčasných ľudí s rýchlym tempom života samozrejme veľmi dôležité zastať. Uvedomiť si viac životné priority a podstatu života. K tomu slúži napríklad aj pôst. Jeho zmyslom nie je držať hladovku, ani schudnúť. Pôst má veľký význam v očiste tela, ktorá ide ruka v ruke s očistou mysle. Je niečo ťažšie v dnešnej globalizovanej dobe, ako si dobrovoľne odoprieť čokoľvek, čo svet ponúka? Pôst je preto o vytrvaní, sile vôle a mysle. O tom, čo chýba uponáhľanému človeku, ktorý keď vybočí zo svojho zaužívaného života a sveta termínov, nutností a povinností, ostane mu v hlave a v srdci často prázdno. Zmysel pôstu je prenesený, má znamenať odvrátenie od materiálneho a vecného, na čom sme závislí a venovanie sa sebe, rodine a Bohu. Nie je trestom, ktorým si privádzame hlad, ani pokrytectvom, keď sa deje v tichosti a bez vnucovania inému človeku. Môže nám pomôcť s morálkou, ale aj s pokorou a napríklad aj so zlepšením stravovacích návykov. Ľudia si totiž myslia, že môžu mať a robiť všetko, pretože sú slobodní. Nie je to pravda. Platia na svete určité zákony, ktoré robia práve človeka človekom a ktoré šľachtia jeho život. Odvrátením očí od vecného sa môžeme zamerať na svoje vnútro a odkazu Krista, ktorý mám môže byť vzorom v celom našom živote.
To, čo robíme a ako konáme, nemusí záležať na (zlých) okolnostiach, ktoré sa dejú okolo nás. Urobte si preto pokojný a zmysluplný predvianočný čas. Stanovte si, že urobíte niečo pre seba, niečo, čím sa budete riadiť počas celého roka. Všetko negatívne, čo sa dnes v spoločnosti deje, je odrazom nespokojnosti a frustrácie. Položme si ale otázku: mali by sme byť frustrovaní zo svojich životov, keď my jediní sme tí, ktorí majú moc nad tým ten život zmeniť?
Kopaničiarske noviny prajú našim čitateľom požehnaný a pokojný adventný čas!
Páčil sa vám tento článok? Darujte Kopaničiarskym novinám dobrovoľný príspevok a pomôžte nám rásť. Vašu podporu si nesmierne vážime. Ďakujeme!
