Vrbovce, 1. jan. 2024 | Pred 31 rokmi, vznikla dňa 1. januára 1993 Slovenská republika. Spoločný štát Čechov a Slovákov zanikol po takmer 75 rokoch, počas ktorých toho veľa zažil, získal i pretrpel. Bolo to dlhé obdobie na skutočnosť, aby sa s rozdelením množstvo ľudí z oboch nových krajín len tak zmierilo.
Dodnes prevládajú sentimentálne spomienky na staré dobré časy, časy budovania, vzájomnej koexistencie, na československú príslušnosť. Hoci bez ohľadu na vtedajšie novorepublikové politické pomery rovnako jestvovala veľká túžba po medzinárodnom uznaní Slovákov a nášho vlastného štátu, rozdelenie spôsobilo i zásah do presvedčenia a súkromia. Zvlášť v prihraničných regiónoch, kde existovali silné rodinné, pracovné a priateľské väzby. Tak tomu bolo aj pri Vrbovciach. Z obce čo by kameňom na Moravu človek dohodil. Na mieste, kde prekročili v meruôsmom roku spoločne Moravania, Slováci, Česi a príslušníci ďalších slovanských národov uhorské hranice v nádeji za lepšiu budúcnost Slovákov a slovanstva, vznikla podľa ústneho podania v roku 1873 osada U Sabotov. Založiť ju mal Martin Prívratský, hospodár z vrbočianskych kopaníc, ktorý skupoval medzi Vrbovcami a Javorníkom pozemky prislúchajúce do chotára moravskej obce. Postavil si tu dom, rozrástla sa mu rodina a k domu po čase pribudli ďalšie. Po vzniku Československa hranica bola prakticky formálna. Od roku 1939 Sabotovci prináležali Protektorátu, prešlo sa do iného režimu, ale ľudia aj napriek pohnutým časom so slovenskou stranou kontakt nestrácali. Či už legálne, či nelegálne, prevozom tovaru aj pomocou utečencom. Po vojne prišiel do osady najväčší rozkvet. Až do roku 1975 sa ľudia vyhli združstevňovaniu, novej výstavbe prispeli aj relatívne lacné pozemky a pracovné príležitosti, ktoré boli otvorené na obe strany. Nikto si ani len nepredstavoval, že by spoločné, pokojné nažívanie priamo na hranici malo byť nejakým spôsobom narušené.
Po rozdelení Československa však prišli problemy. Sobotovci sa pochopiteľne ocitli v Českej republike, ako súčasť obce Javorník. Zmeny nastali na teraz už medzištátnej železničnej trati z Nového Mesta n/V do Velkej nad Veličkou, ale aj v osobnej doprave. Ľudia zrazu potrebovali na prechod hraníc doklady totožnosti a museli sa podrobiť colnej kontrole. Z pošty vo Vrbovciach doručovali dôchodky v slovenských korunách, za ktoré si nikto nevedel nakúpiť. Stal sa aj prípad, že nové pomery rozdelili aj samotné pozemky domácich. Bolo jasné, že s hranicou bude nutné pohnúť a novovzniknuté ťažkosti odstrániť. 66 zo 120 obyvateľov osady podpísalo petíciu, v ktorej žiadali pripojenie územia k Slovenskej republike. To zobral vtedajší miniter vnútra Jozef Tuchyňa na vedomie a požiadavku tlmočil českej strane. Referendom tak Saboťania rozhodli o svojej štátnej príslušnosti, za patálie ich štát dokonca odškodnil. K oficiálnemu pričleneniu k obci Vrbovce prišlo 25. júla 1997, výmenou za osadu Sidónia vo Vlárskom priesmyku, pričlenenej k moravskému mestu Brumov-Bylnice. Osada U Sabotov zíkala hneď o rok (staro)nový historický názov Šance. Jeho pôvod je odvodený z nemčiny a označoval typ opevnenia, ktoré sa na hranici za čias Uhorska nachádzalo. Od roku 2004 bol prechod cez hranice zjednodušený kvôli vstupu Slovenska do EÚ, rokom 2007 začal platiť Schengen a ľudia mohli opäť voľne prechádzať.
Video z roku 1993 zachytáva starosti, aké postihli občanov po nakreslení nových hraníc, ktoré, ak sa nezhodujú s potrebami dotknutých, dokážu občas spôsobiť vášne. Vtedy do televízie odkazovali; ,,Ľudia si predstavoval samostatntosť takú, že republiky sa rozdelia, ale nebudú hranice, aby žili tak, ako doteraz. Hranica by tu mala byť skôr ako len spomienka na minulé chyby“.
Titulka: zostrih z videa.
Zdroj: http://www.svet.czsk.net/clanky/publicistika/sabot.html, Youtube, Wikipedia.