Myjava, 8. jan. 2024 | Vianočné obdobie je dôležitou súčasťou rímskokatolíckeho liturgického roka, ktorý sa začína adventom. Počas neho patria k najtajomnejším a najkrajším udalostiam v kostoloch roráty.
,,Tradícia rorátnych omší pochádza zo stredoveku. Boli to ranné omša o Panne Márii. Roro je po latinsky rosa, takže je to prakticky v čase, kedy padá rosa pred úsvitom. Keď ľudstvo očakávalo príchod pasiteľa, bolo ponorené v tmách. Ježiš povedal, že je svetlo sveta. Panna Mária je katolíckou cirkvou vzývaná ako ranná hviezda, ktorá predpovedá príchod dňa. Zhromažďovanie sa pri sviecach zavčas ráda na rorátnych omšiach teda znamenalo očakávanie príchodu Krista‘‘, vysvetľuje farár rímskokatolíckej farnosti v Myjave Gabriel Koch, ktorého zvykom býva pri podobných udalostiach vytvoriť zo sviec symbol, ktorým počas kázne interpretuje zakaždým inú myšlienku. Tento raz ním bol otáznik.
,,Pri prechádzaní Božieho slova ma oslovili štyri otázky v prvom čítaní. Boh dáva nielen otázky, ale aj odpovede. My ľudia sa pýtame a nosíme so sebou otázky, aj ich predkladáme pred Pána Boha. On je odpoveďou, Kristus je odpoveďou. Ježiš povedal učte sa odo mňa. A učí sa ten, kto sa pýta.‘‘
Symbolika je v kresťanstve tak dôležitá, ako aj potrebná. Vnáša hlbší zmysel, človek sa nad symbolmi musí zamyslieť, aby bližšie pochopil význam obradov a prikázaní, ale i samotných sviatočných dní. Tým najdôležitejším cez Vianoce je narodenie Pána. Mnohých nekatolíkov by možno prekvapilo, že sa nejedná o Štedrý deň ale Prvý sviatok vianočný. Pre farnosť tieto dni predpovedajú plné nasadenie. Predsa len, kostoly ľudia navštevujú častejšie, ako inokedy.
,,Z hľadiska cirkvi sú Vianoce po Veľkej noci druhé najdôležitejšie sviatky, ale ľudia prežívajú Vianoce intenzívnejšie. Práce je trochu viac, ale tak to vtedy majú asi všetci. Keď majú ľudia voľno, pre kňaza to znamená viac kázní a omší. Takže paradoxne kňazom vlastne začína voľno po sviatkoch. Ale ja sa na to teším. Je to obdobie, ktoré sprevádzajú pekné liturgické slávenia a pre mňa je radosť, že som s ľuďmi a slávime to spoločne.‘‘
Na Myjave vzťahy nekončia odchodom z kostola. Farníci sa stretávajú vo farskom dome, v ktorom panuje veľmi priateľské prostredie. Medzi kňazom a ľuďmi funguje spolupatričnosť. Azda by to mohlo byť menšou, ale o to pevnejšou komunitou v inak väčšinovo evanjelickom meste.
,,Neviem, či je to evanjelickým krajom. Sú to priatelia, príbuzní a rodiny. Áno, katolíkov je menej ako evanjelikov, ale pri tých, ktorí do kostola chodia, je väčšia šanca že sa poznáme a tie vzťahy sú potom iné.‘‘
V myjavskej farnosti majú svoje miesto aj rozličné aktivity pre deti a mladých. Ich poslaním je duchovná i osobnostná formácia, začlenenie do spoločenstva, budovanie vzťahu s Bohom i s blížnymi a vytvorenie prostredia na trávenie voľného času. Aj oni sa zapájajú do vianočného cyklu. Jednou z aktivít je predstavenie pri jasličkovej pobožnosti, ktoré pripadlo výnimočne na posledný vianočný deň, teda nedeľu po Zjavení.
,,Stihli sme to len tak tak. Mali sme sa takto zísť na Prvý sviatok vianočný, ale niekedy zasiahne vyššia moc’’ vysveľuje Gabriel Koch. Vianočný čas sa tým definitívne skončil, ale priestor pre vieru je každý deň.
,,V roku 1223 František z Assisi postavil prvé jasličky. Betlehem je tak s nami už 800 rokov. Bola to snaha obyčajným ľuďom priblížiť evanjelium a Boží odkaz. Každé Vianoce, každý betlehem a jasličky ktoré máme, by nemali byť iba o inscenácii príbehu, ale skôr pozvanie k tomu, aby sme sa obnovili vo viere v Ježiša Krista.‘‘
