Poriadie, 19. sept. 2024 | V Myjave a v Poriadí si pripomenuli 176. výročie založenia Prvej Slovenskej národnej rady.
Tá zasadala práve na Myjave v dome Anny Kolényovej 19. septembra 1848, kde hurbanovci vytvorili hlavý organizačný stan. Prvý reprezentačný orgán Slovákov si kládol za ciel splnenie Žiadostí slovenského národa. V tomto politickom programe požadovali slobodu národov v Uhorsku, legálne používanie slovenčiny, či zrušenie poddanstva. Ľudovít Štúr z myjavského námestia pred tisíckami zhromaždených vyhlásil samostatnosť Slovenska a vyzýval do boja za národné a sociálne práva. Myjavský a brezovský kraj sa zdal byť pre revolúciu vhodným z viacerých dôvodov, najmä pre početnosť evanjelikov a faktor pretrvávajúceho poddanstva, vplyv Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý na kopaniciach pôsobil, či blízkosť Moravy v prípade ústupu.
,,Je to miesto pamätné, nasiaknuté krvou Slovákov, ľudí, ktorí bojovali za národné práva, ktoré v minulosti také bežné ako dnes nemali a museli si ich vybojovať. Vedúce osobnosti nášho hnutia na čele s Ľudovítom Štúrom a Jozefom Miloslavom Hurbanom chápali, že keď chcú slovenský národ etablovať, diplomatickou cestou to neviedlo a preto sa snažili vybojovať svoje práva na bojovom poli.‘‘ Povedal pri pamätníku Povstania myjavského ľudu U Klasovitých starosta obce Poriadie, Martin Pražienka. Práve v Poriadí sa 28. septembra 1848 udiala posledná bitka prvej dobrovoľníckej výpravy, po ktorej sa časť povstalcov stiahla na územie Moravy. Na ňu nadviazali v revolučných rokoch 1848-1949 ďalšie dve, v ktorých sa dobrovoľníci na strane cisárskych síl podieľali na porážke uhorskej armády. Národné práva Slovákov však zostali z veľkej miery viedenskou vládou nevyslyšané.
,,Som rád, že po rokoch, kedy to také bežné nebolo, sa toto miesto stáva súčasťou spomienok a verím že si túto udalosť budeme pripomínať naďalej. Pripomína nám totiž základy národného života a vybudovania si inštitúcií. Prvá Slovenská národná rada je trvalou predchodkyňou a základným pilierom parlamentu, ktorý máme dnes a mňa len veľmi mrzí, že si tu cestu našiel iba jediný poslanec. Každý jeden zo tých stopäťdesiatich, ktorí v parlamente sedia, by niekedy mali navštíviť tieto miesta, preto bez tých udalostí ktoré sa tu odohrali, aby ani oni nesedeli tam.‘‘ Dokončil svoju reč Martin Pražienka.
Slovenské povstanie dobrovoľníkov v septembri 1848 bolo historické v mnohých ohľadoch. Po prvýkrát vystúpili zástupcovia sformovaní v rámci politického orgánu Slovákov proti národnostnému útlaku, čo znamenalo prakticky vznik slovenského parlamentarizmu a pokúsili sa vojenskou cestou o autonómiu slovenského územia v Uhorsku. Bitky v rámci dobrovoľníckej výpravy, najmä tá víťazného ťaženia do Brezovej z 22. sept. 1848, položili základy slovenského vojenstva, na ktoré Ozbrojené sily SR dodnes nadväzujú. Od roku 1993 je 19. september pamätným dňom – Dňom vzniku Slovenskej národnej rady.
