Moravské Lieskové, 29. apr. 2023 | Klub nadšencov historických vozidiel Bučkovec v spolupráci s Tatra Klubom Podolie zorganizoval moravskolieskovskom Bučkovci prvý ročník Zrazu vojenskej techniky. Nadšenci historických strojov predviedli divákom desiatky armádnych vozidiel sovietskej, americkej, nemeckej, československej, či švédskej výroby.
,,Na úvod sme urobili defilé, čo je veľmi obľúbená časť programu, kde sa zúčastnení môžu odprezentovať a previesť sa pre divákmi, ktorí si tak môžu vozidlá lepšie prezrieť. Podarilo sa nám vybaviť ukážku policajných psov z Nového Mesta nad Váhom, šermiarov, večer vyplnila ohňová show a oldies párty. Už minutý rok sme zorganizovali nejaké akcie, zamerané skôr na traktory a podobné vozidlá. Baví nás to, máme pozitívne reakcie, takže tento rok sme sa rozhodli aj pre takýto druh techniky. Spojili sme sa s Tatra Klubom Podolie, ktorý má veľkú základňu vozidiel a využili silu sociálnych sietí, čiže oslovili rôzne kluby a spolky. Sme radi, že sme sa zišli v takom hojnom počte,‘‘ uviedla Lucia Ochodnická, členka domáceho klubu nadšencov historických vozidiel Bučkovec.
Techniku, svoju činnosť a záľubu na podujatí predstavili členovia klubov vojenskej histórie – VDV Dinka, Haná, Čejkovice, War Dogs, Auto-Technik klub Dulov, Kálnický prápor, Dobový tábor a ďalšie. Veľkú pozornosť pútala jednotka dobovej americkej armády z II. svetovej vojny – KVH Red Eagles z Piešťan, ktorý vo svojom tábore ponúkal návštevníkom historický výklad o zázemí amerických vojakov vo veliteľskom a nemocničnom stane.
Zahanbiť sa však nedal ani ‘‘východný blok‘‘. KVH ČSĽA Kolíňany sa zameriava na stvárnenie príslušníkov Československej ľudovej armády od roku 1954 po rok 1991. Okrem ukážok výcviku v teréne so skutočnou vojenskou technikou a výstrojou, sa členovia zameriavajú aj na statické ukážky. Na tú v Bučkovci si pripravili celý arzenál, ktorého najznámejšou zbraňou z dôb minulých je pre najväčší počet pamätníkov samopal vzor 58. S ním absolvovali vojenčinu asi takmer všetci, ktorých v armáde k zbrani pustili.
,,Samopal vz. 58 sa od nás dostal do celého sveta a v niektorých krajinách sa používa dodnes. Bola to na svoju dobu špičková zbraň, inšpirovaná nemeckých Sturmgewehrom 44, ktorá má so sovietskym AK-47 spoločný koncept. V podstate by sa ani nemal nazývať samopal, ale útočná puška, pretože nie to klasický samopal na pištoľový náboj, ale skrátený puškový náboj. Doktrína Varšavskej zmluvy však hovorila o obrannej aliancii, takže nemala by mať vo výzbroji útočnú pušku. Druhým vysvetlením je doslovný preklad podobného Avtomata Kalašnikova, teda u nás samopal. ‘‘ rozprával o legendárnej zbrani Tomáš Tkáčik;
,,Máme tu aj jeho predchodcu, samopal vz. 24/26, využívaný v našej armáde až do začiatku 70. rokov. Za zmienku stoja aj guľomety, novší vz. 59 a predchodca vz. 26. Ten tvoril špičku československého zbrojného priemyslu, s ktorou naši dedovia chceli chrániť vlasť pred nacistickou agresiou v roku 1938. Po podpise Mníchovskej dohody sa to nepodarilo, ale mnohé z nich našli uplatnenie počas vojny v Nemecku i na Slovensku, pri ťažení proti Sovietskemu zväzu a Poľsku, alebo počas SNP. Z pušiek tu máme vz. 24, vo svojej dobe rovnako vyvážanú do mnohých krajín sveta a jej mladšiu sestru, nemeckú K98, ktorej sa na našom území po druhej svetovej vojne nachádzalo obrovské množstvo. Branná moc ich využívala do polovice 50. rokov, kedy sa prezbrojila na modernejšie, samonabíjacie pušky vz. 52.‘‘
Najväčšiu ukážku historických strojov predviedol takmer domáci Tatra Klub Podolie. Medzi ich spoločnú zbierku patria také kúsky, ako obrnený transportér ,,OT-64‘‘, Tatra 813, Tatra 148, UAZ 469, švajčiarsky Pizgauer, rakúske pásové vozidlo Saurer, či švédska ‘‘snežná mačka‘‘, jedna z dvoch na Slovensku.
,,Keď sme boli na vojne sme na československej technike jazdili. Takže bolo to aj pre našu spomienku na mladšie časy. Sú to koncepčne jednoduché autá, ktoré sa dajú spraviť doma a nepotrebujú žiadnu diagnostiku. Náhradné diely sa zháňajú čím ďalej ťažšie, na burzách a bazaroch sa ešte niečo dá, ale vozidlá vôbec. Jedine v našej komunite zberateľov, čo sa poznáme po celom Slovensku. Keď sa náhodou niečo niekde objaví, do pár minút je to preč. Z takých vetriesok napríklad sa podomácky robili traktory, takže niektoré súčasti sa dajú získať aj z domácich takýchto strojov.‘‘ prezdradil Pavol Slíž z Tatra Klubu.
,,Za tých asi 6 rokov, čo oficiálne fungujeme, sme sa stali celkom známi. Každý zo spoločnej zbierky niečo pridal, my sme niečo kúpili, ostatní niečo kúpili, stretli sme sa a odvtedy jazdíme po podobných akciách. Je to aj nákladné na prevoz, ale ono to stojí, aj keď to stojí. Tým chcem povedať, že keď sa s tým nič nerobí, tak tá technika chátra, čiže veľa dávame do uskladnenia, možno aj viac ako do áut,‘‘ dodal Martin Uhlík.
,,Ako nový klub historických vozidiel sa trošku dostávame do povedomia, takže dúfame, že aj ďalšie akcie nám vyjdú. Aj tento rok organizujeme Traktorparádu, bude 17. júna, takže pozývame ľudí a budete sa môcť tešiť na pekný program.‘‘ doplnila Lucia Ochodnická.
Viac fotografií z podujatia v Bučkovci nájdete TU.