Vrbovce, 26. nov. 2025 | Vo Vrbovciach nakrúcali v auguste unikátny projekt ÚĽUV-u, ktorý dokumentuje tradičné košikárske remeslo v podobe encyklopedického slovníka základného košikárstva z vŕbového prútia. Projekt má ambíciu jedinečným a komplexným spôsobom zachytiť pletenie rôznych typov košíkov.
Hlavným protagonistom je majster košikár Ján Zeman z Durcovej Doliny. Košikárstvu sa venuje od roku 1992 a jeho vášeň pre remeslo ho priviedla aj k spolupráci s ÚĽUV-om. V roku 2004 začal viesť prvé kurzy, ktorými doposiaľ prešlo takmer 600 ľudí. Teraz sa snaží všetky roky skúseností zúročiť tak, aby budúci záujemcovia o košikárstvo nemuseli náročne zháňať materiály a informácie.
„Keď som sa o košikárstvo začal hlbšie zaujímať, navštívil som na ÚĽUV-e už nebohú doktorku Annu Chlupovú a námestníčku pani Zorku Valentovú. Bol som neskutočne prekvapený, že nemali žiadne materiály ani technologické postupy. Nebolo tam nič, čo by mi mohli ukázať. Dokonca si moje poznámky kopírovali, aby aspoň niečo zostalo. Začal som preto navštevovať košikárske školy – jediná stále fungujúca na Slovensku je v Levoči pre nevidiacich a slabozrakých, kde majú košikárstvo ako záujmový predmet. Tam som získal základné poznatky a spolupracoval som so Zdenkou Mintálovou zo Slovenského národného múzea. Tá mi zostavila nádherný zoznam kníh, taký vzácny, že mi niektoré ani nechceli požičať domov. V Etnografickom ústave SAV som potom našiel krásne nepublikované materiály, z ktorých som veľa načerpal a na ich základe som začal vytvárať prvé košikárske postupy,“ vysvetľuje J. Zeman.
Do projektu sa zapojili aj skúsení košikári Mirko Mareček z Vrboviec, Štefan Oslej z Brestovca, z moravských Drysíc Martina Zukalová a Erika Rudíková z Očovej. Za ÚĽUV projekt garantuje Tomáš Mikolaj a videozáznam zabezpečuje Peter Komár.
„Ukazujeme všetky druhy výpletov – rôzne tvary dna, prechody do stien, typy stien, rýmovky, lemovky a typy uší. Chceme, aby si košikár vedel vybrať presne to, čo potrebuje, ako keby čítal v šlabikári. Tak vzniká kompletný encyklopedický postup tvorby košíka. Spolu ide o 69 obrazov, ktoré ponúkajú širokú škálu možností pre zhotoviteľa. Doposiaľ ešte takýto komplexný postup nebol zaznamenaný na video,“ hovorí J. Zeman. Videozáznamy poslúžia nielen ako materiál pre kurzy, ale aj ako zdroj informácií pre všetkých, ktorí chcú košikárstvo študovať alebo vyučovať.
„Pletieme síce z prútia, ale pletací materiál je rôzny – štiepané palice, slama, luby. Pliesť sa dá zo všeličoho. Teraz ukazujeme iba samotné zhotovovanie košíka, no určite musíme spraviť ďalší záznam aj zo získavania prútov – či už sadením a pestovaním, alebo zberom v prírode. Prútie sa musí sušiť, uskladňovať, triediť a ďalej spracovávať. Budeme sa preto snažiť vytvoriť aj návod na získavanie materiálu. Okrem toho existuje ešte veľa špeciálnych techník, ktoré sa robia osobitne, napríklad jednoduchý slepačí kôš, ktorý je konštrukčne iný, potom rôzne rámové – tzv. ošatkové koše, opletanie nádob a tvarov, ako sú demižóny a ďalšie techniky. Tie budeme zaznamenávať už ako kompletnú výrobu, spolu s poukazom na konkrétne materiály a postupy.“
Príprava projektu trvala dva týždne, počas ktorých ÚĽUV spolu s majstrami našli vďaka farárovi M. Hvožďarovi vhodné priestory v bývalej škole. Vrbovce svojmu menu naozaj nezostali nič dlžné. Vďaka výborným vzťahom so starostom a záujmu verejnosti tu pán Zeman spolu s obcou a ÚĽUV-om iniciovali založenie prútnika, ktorý sa stal základom pre organizovanie kurzov.
„Už založením prútnika sa tu vytvorila technológia celej výroby – od prípravy pôdy, sadenia, zberu, sušenia a uskladnenia prútia až po samotné pletenie. Kvalita materiálu tvorí väčšinu úspechu – dovolím si povedať, že až 80 % košikárstva. Samotné pletenie je už len čerešnička na torte. Získanie dobrého materiálu je preto veľmi dôležité a od jeho kvality sa odvíja aj vzhľad a životnosť výrobku. Máme tu aj skvelé podmienky na natáčanie – prípravnú miestnosť, sklad aj veľký priestor na dokumentáciu, čo nám umožňuje zachytiť všetky kroky výroby košíkov,“ dopĺňa Zeman.
Projekt vo Vrbovciach predstavuje unikátne spojenie tradície, komunity a modernej dokumentácie. Vďaka výukovému materiálu budú zaznamenané veľmi cenné a precízne košikárske postupy tých najpovolanejších ľudí pre budúce generácie.
„Chcem zachovať znalosti a skúsenosti, aby ďalší záujemcovia nemuseli všetko objavovať sami. Ukazujeme variabilitu košikárstva a to, že tvoriť dokážu aj ľudia s menšou fyzickou silou. Uvidia, že pliesť dokážu aj ženy, alebo hendikepovaní a napriek tomu dokáže tvoriť krásne veci. Vytvorením encyklopedického slovníka tak odovzdáme nielen poznatky košikárstva, ale aj cenný výučbový materiál pre vedenie košikárskych kurzov.“ Pripomenul Ján Zeman.