Zoznámte sa s Tatrou 26/30, so starým robustným hasičským vozom s charakteristickými líniami medzivojnového dizajnu. Mašina kopřivnickej automobilky z 30. rokov, ktorých sa na Slovensku zachovali prosté dva kusy. Jedna z nich je naveky spätá s Myjavou.
Auto, ktoré na kopanice prišlo v roku 1934 je akýmsi symbolom takmer pol druha storočia trvajúcej hasičskej tradície v Myjave a tiež vytrvalosti ľudí, ktorí sa rozhodli zachrániť tento unikát na šiestich kolesách pred jeho zánikom. Je to príbeh generácie hasičov, mechanikov, nadšencov a dobrovoľníkov, ktorí odmietli pripustiť, aby kus histórie zmizol v šrote.
Vozidlo bolo na svoju dobu veľmi progresívne. Stálo na modernom podvozku Tatra 72 s chrbticovým rámom a vzduchom chladeným motorom s výkonom 30 konských síl. Hasičskú nadstavbu vyrobila známa brnianska firma Hrček & Neugebauer, ktorá patrila medzi najväčších výrobcov hasičskej techniky v strednej Európe.
Technika bola na svoju dobu pokročilá. Auto malo zabudované čerpadlo poháňané motorom a druhé prenosné čerpadlo uložené v zadnej časti. Pri práci v kopcovitom teréne sa používala aj takzvaná „horská vzpera“, ktorá zabezpečovala vozidlo proti pohybu pri čerpaní vody. Pre myjavských hasičov znamenalo vozidlo obrovský krok dopredu. Slúžilo pri zásahoch v meste aj na kopaniciach a stalo sa neoddeliteľnou súčasťou miestneho zboru.
Peter Siváček – lokálpatriot s mnohými vzácnymi spomienkami na starú tvár Myjavy sa okolo Tatry pohyboval prakticky celý život, no posledné roky naozaj intenzívne. Zobral si do hlavy urobiť všemožné aj nemožné, aby tento myjavský hasičský klenot zachránil. Spolu s partiou nadšencov založili občianske združenie, venovali sa mu ako svojmu miláčikovi, liečili choroby a problémy, snažili sa Tatre dať všetko čo potrebuje. Vzdali sa osobného voľna, zháňali, cestovali, montovali, namáhali sa s náročnými presunmi.
Napokon sa (aspoň čiastočne) podarilo cieľ splniť. Po takmer siedmich rokoch práce odprezentoval predseda OZ Myjavská hasičská história Peter Siváček v Múzeu SNR v Myjave publikáciu o priebehu prác na aute, ale aj dokumentárny film so všetkými možnými informáciami a postupnými krokmi, ktoré pre svoju tatrovečku nadšenci urobili.
,,Dakedy sme bývali v centre mesta a hasičská zbrojnica bola pár metrov od nás oproti Spoločenskému domu. Keď sa ozval signál zvolávajúci hasičov, tak my ako chlapci sme medzi prvými boli pred zbrojnicou. V 50. rokoch bola do akcie zapojená aj naša Tatra, ktorú tu máme doposiaľ. Ako deti sme sa okolo hasičov dosť motali a koľkokrát sme sa v tom aute aj hrávali. Bol to môj taký prvý impulz, ktorý som podvedome získal.“ Spomínal Peter Siváček.
Po druhej svetovej vojne sa osud vozidla postupne menil. Už ako zastaralé slúžilo do roku 1957, neskôr bolo presúvané medzi rôznymi obcami a postupne chátralo.‚,Keď sa Tatra v 70. roku priviezla napäť do Myjavy, nebohý Juraj Margetiak nás zavolal na pomoc pri ošetrovaní náhradných dielov. Vtedy som to auto videl v zúboženom stave, doslova pripravenom na zošrotovanie.‘‘ Doplnil P. Siváček. Tatra našla ďalšie útočisko v detašovanej hasičskej garáži a tam sa začala písať druhá kapitola jej histórie. Nasledovala prvá veľká oprava, motor sa podarilo sfunkčniť, opravovali sa brzdy, karoséria aj chýbajúce súčiastky. Auto dostalo nový lak a opäť sa objavovalo na verejných podujatiach.
Po roku 1989 sa situácia zmenila a auto sa dostávalo do čoraz horšieho technického stavu. Generačná výmena v hasičskom zbore, nezáujem aj nedostatok financií spôsobili, že starostlivosť o historické vozidlo ustúpila do úzadia. V roku 2013 bolo jasné, že ak sa nezačne konať, unikátne vozidlo, jedno z dvoch jediných na Slovensku, definitívne zanikne. Preto vzniklo občianske združenie Myjavská hasičská história a jej členovia sa rozhodli vozidlo kompletne obnoviť.
,,Ja a moji rovesníci sme sa zamýšľali nad tým, čo s tým autom urobíme a hľadali sme nové možnosti. Nakoniec padlo rozhodnutie, že pôjdeme do verejnej zbierky, založili sme občianske združenie a postupným zbieraním peňazí sme sa pustili aj do renovácie. Verejná zbierka znamenala klopanie od dverí k dverám a prosenie, niekedy prehltnutie aj horkej sliny a poníženia. Vďaka pomoci priateľov a sponzorov sa nám podarilo vyzbierať okolo 8-tisíc eur. Veľa myjavských firiem nám skutočne vyšlo v ústrety a kopu vecí sa porobilo sponzorsky, takže dokopy nám to vyšlo nad 17 tisíc. Nechal som urobiť aj úradný odhad vozidla, nebudem sa o tom zmieňovať, len prezradím, že je to slušná čiastka.‘‘ Povedal P. Siváček.
Renovácia historického vozidla je náročná kombinácia mechaniky, historického výskumu a remeselnej práce. Museli sa repasovať brzdové valce, vyrábať chýbajúce diely, obnovovať elektrické rozvody či hľadať dobové komponenty. Niektoré súčiastky bolo potrebné vyrobiť úplne nanovo podľa historických fotografií. Zháňanie dielov viedlo dobrovoľníkov aj do Česka. Regulátor napätia daroval jeden z fanúšikov, brzdové obloženia sa repasovali v Trnave a elektrické vodiče objednávali ako historické repliky.
Po rokoch práce, zháňania financií a stovkách hodín dobrovoľnej práce sa podarilo to, čo sa na začiatku zdalo takmer nemožné. Historická Tatra 26/30 bola opäť pojazdná, má veteránske značky a zdobila myjavský hasičský sprievod mestom v roku 2024 pri príležitosti jej 90. výročia príchodu na Myjavu. Pripomína tak históriu dobrovoľných hasičov aj obrovské úsilie ľudí, ktorí ju zachránili. Nie je to však priestor na zaháľanie. Skryté závady znovu privideli vozidlo do nepojazdného stavu a bude len na ochote a nadšení ďalších generácií, aby si túto hasičskú raritu strážili a nenechali ju napospas osudu.