Brezová pod Bradlom, 2. dec. 2025 | Priamy účastník Slovenského národného povstania, politický väzeň komunistického režimu a neúnavný svedok dejín Branislav Tvarožek sa dožíva úctyhodného životného jubilea 100 rokov. Jeho životný príbeh je silným svedectvom o zápase za slobodu a spravodlivosť.
Narodil sa 2. decembra 1925 v maďarskej obci Lok pri Leviciach, kde jeho otec, absolvent Vyššej hospodárskej školy v Chrudimi, viedol hospodárstvo a postaral sa aj o vybudovanie jednotriednej školy. Prvé školské roky prežil Branislav v Brezovej pod Bradlom u starých rodičov, ku ktorej si vytvoril hlboký a trvalý vzťah. Neskôr študoval v Petržalke a na gymnáziu v Leviciach. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 prestúpil do Bratislavy.
Ako mladý študent sa už v tínedžerskom veku otvorene postavil proti fašizmu. Za prepisovanie nacistických nápisov a hákových krížov ho chytila nemecká hliadka a následne bol vylúčený zo školy. Zamestnal sa ako učeň v továrni a istý čas pracoval aj v elektrárni v Krompachoch.
V službách povstania
Keď v roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, rodina Tvarožkovcov žila v Novom Meste nad Váhom. Jeho otec bol zapojený do ilegálneho zásobovania povstalcov a v tejto činnosti mu pomáhal aj mladý Branislav. Spolu so strýkom Tomášom a bratrancami sa stal členom Vysokoškolského strážneho oddielu, ktorý sprevádzal a chránil generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta.
Zúčastnil sa aj ich dramatického ústupu z Banskej Bystrice. Generáli odmietli odlet z Donovál a vydali sa do hôr, kde ich Nemci napokon zajali. Branislav Tvarožek sa zo zajatia zachránil len vďaka znalosti nemčiny, duchaplnosti a obrovskému šťastiu. Po potlačení Povstania pomáhal spolu s otcom partizánom v okolí Nového Mesta nad Váhom – zabezpečoval potraviny, materiál a výbušniny. Aj v závere vojny sa spolu s ďalšími odbojármi podieľal na krokoch, ktorých cieľom bolo zabrániť bojom priamo v meste a ochrániť obyvateľov i majetok pred zbytočným ničením.
Komunistický žalár a Jáchymov
Po vojne zmaturoval a nastúpil na Vysokú školu technickú. Štúdium sa mu však stalo osudným. Na prelome rokov 1948 – 1949 bol zatknutý za to, že poskytol nocľah svojmu bratrancovi Živodarovi Tvarožkovi, ktorý sa po úteku na Západ vrátil ako kuriér amerických spravodajských služieb.
V zinscenovanom politickom procese „Živodar Tvarožek a spol.“ bol Branislav odsúdený na päť rokov ťažkého žalára. Trest si odpykával v Jáchymove a Karvinej – v uránových baniach, kameňolomoch, v zámočníckej dielni aj v elektrodielni. V zlých podmienkach utrpel viacero ťažkých úrazov, jeden z nich mu takmer pripravil o zrak. Následky si nesie dodnes.
Ani po prepustení ho režim nenechal na pokoji. Rodina bola politicky perzekuovaná a štúdium na Elektrotechnickej fakulte mu už nikdy nebolo umožnené. Živil sa ako elektrikár na stavbách, neskôr pracoval v stavebnom podniku na Myjave.
Život prepojený s Brezovou pod Bradlom
Branislav Tvarožek pochádza z významnej brezovskej rodiny Tvarožkovcov, ktorá sa výrazne zapísala do dejín Slovenska ako rod vlastencov, legionárov, odbojárov, demokratov a podnikateľov. Už jeho prastarý otec koval zbrane pre štúrovcov a hlboké národné povedomie sa v rodine odovzdávalo z generácie na generáciu. Starý otec z Brezovej pod Bradlom mal trinásť detí a trval na tom, aby sa vzdelávali v českom prostredí, keďže odmietal maďarské školy. Dvaja z jeho synov sa neskôr stali legionármi. V tomto hodnotovom nastavení pokračoval aj Branislavov otec a rodina vyrastala v duchu luteránskych, národných a štúrovských ideálov. Vznik Československa bol pre nich naplnením vlastnej životnej filozofie a cieľom, na ktorom sa celá rodina aktívne podieľala. Prvé školské roky prežil Branislav Tvarožek práve v Brezovej pod Bradlom u starých rodičov, ku ktorej si vytvoril hlboký a celoživotný vzťah.
Do mesta sa pravidelne a s láskou vracia dodnes. Významne sa zaslúžil aj o vznik Múzea Dušana Samuela Jurkoviča, ktorému ako dar mestu – jeho zriaďovateľovi – venoval cenné osobné predmety rodiny Tvarožkovcov. Aj týmto gestom prispel k uchovaniu historickej pamäte pre ďalšie generácie. Ako výraz úcty a uznania sa Mestské zastupiteľstvo v Brezovej pod Bradlom rozhodlo udeliť Branislavovi Tvarožkovi Čestné občianstvo mesta.
Pokora, viera a pravda
Branislav Tvarožek sa nikdy nepovyšoval nad utrpenie iných. Ako často hovorí, v mnohých situáciách ho „zachránilo šťastie od Boha“. Napriek krutým skúsenostiam nestratil vieru v človeka ani v spravodlivosť. Aj vo vysokom veku si zachováva pozoruhodnú pamäť, rozhľad a odvahu hovoriť pravdu. Kriticky sa vyjadruje k vývoju spoločnosti, k politike i k zabúdaniu na historické míľniky. „Kto nepozná svoju minulosť, nezaslúži si budúcnosť,“ pripomína myšlienku svojho učiteľa, ktorú považuje za nadčasovú. Ako jednu z najväčších ťažôb spoločnosti vníma náboženský konfesionalizmus a rozdelenie Československa, ktoré podľa neho nebolo vôľou ľudí, ale rozhodnutím politikov. Súčasnú politiku vníma ako boj o moc a peniaze, nie ako službu verejnosti.
Životná storočnica ako odkaz
Zmeny po roku 1989 vnímal skôr ako pozorovateľ, no vždy s veľkým záujmom o budúcnosť krajiny. Dnes je Branislav Tvarožek jedným z posledných žijúcich priamych účastníkov SNP, mužom, ktorý zažil nacizmus aj komunizmus z tej najtemnejšej stránky. Napriek vysokému, obdivuhodnému veku ho jazyk i pamäť dobre poslúcha. Jeho život je živou učebnicou dejín, mementom aj obrovskou inšpiráciou. Branislav Tvarožek dodnes aktívne prepojený na Konfederáciu politických väzňov Slovenska, zúčastňuje sa spomienkových podujatí a poskytuje ostatným svoje cenné informácie a spomienky, aby budúce generácie mohli ľudsky pochopiť históriu a dôležitosť slova sloboda.
K úctyhodnej storočnici prajeme pánovi Branislavovi Tvarožkovi pevné zdravie, pokoj a hlbokú vďačnosť spoločnosti za všetko, čím prispel k našej slobode. Jeho príbeh zostáva trvalou súčasťou našej pamäte.