Veľká Javorina, 24. júl 2024 | Strážkyňa pocestných na streche Bielych Karpát oslavuje storočnicu. Holubyho chata na Veľkej Javorine víta už celé storočie návštevníkov národného vrchu.
Veľká Javorina na samotnej hranici Slovenska a Česka patrí medzi tie miesta, kde Slováci, Česi a Moravania cítia rešpekt a spolupatričnosť. Odnepamäti bola symbolom národného ducha a vzájomnosti ľudí, pre ktorých nejestvuje tá či oná strana vrchu, ale spoločné miesto, kde sa vždy budú stretať bratia. Tento naratív začal silnieť v čase národnej obrody v 40. rokoch 19. storočia, keby Javorina hostila viaceré osobnosti našich dejín. Konali sa tu schôdzky štúrovskej generácie a organizácií národného charakteru, turistické vychádzky J. M. Hurbana s cieľom spoznávať kraj, pripomínať si blízkosť národov a prehlbovať vzťahy, v roku 1848 tu zložili slovenskí dobrovoľníci slávnostnú prísahu.
Po vzniku Československa sa myšlienky československej vzájomnosti naďalej upevňovali. Prišli nové podmienky, vznikali turistické organizácie a s nimi aj rozvoj turistických sietí. Bielokarpatský masív sa vždy ochotne postavil výkyvom počasia, jeho premenlivosť a dažde pohodliu turistov nenahrávali. Veľkým zanietencom pre výstavbu útulne bol už v roku 1922 národovec z Moravského Lieskového Štefan Svetský, ktorý vyzval na založenie zbierky pre tento účel. Túto myšlienku podporil i vážený evanjelický kňaz a botanik, priateľ slovenských a českých vzdelancov Jozef Ľudovít Holuby, ktorý vyzýval na podporu výstavby, krajanov až v ďalekej Amerike. Iniciatívu pre postavenie útulne naplno rozvinul predseda novozaloženého Klubu československých turistov v Uherskom Brode, Ferdinand Práger. Základný kameň bol položený 8. júla 1923, za účasti obyvateľov z oboch strán pomedzia, turistických odborov i politických predstaviteľov. Jozef Ľudovít Holuby, ktorý významnou mierou zmapoval tunajšiu prírodu, však zomrel krátko pred týmto dátumom a práve na jeho poctu navrhol F. Práger novú horskú chatu po ňom pomenovať. Ako staviteľ bol vybraný Josef Jirásek z Uherského Brodu, ktorý do bodky naplnil svoj výrok, že do roka na Javorine bude chata stáť. Miesto výstavby vybrali z pragmatických dôvodov. Pod vrcholcom, čiastočne chránená pred poveternostnými vplyvmi, s pekným výhľadom na Považie a so zdrojom vody. Prvýkrát bola pre verejnosť otvorená 6. júla 1924, skolaudovali ju v novembri toho roku. Už o dva roky však stavbu postihla katastrofa. Pravdepodobnou príčinou rozsiahleho požiaru z 10. decembra 1926 ktorý drevenú chatu do niekoľkých hodín úplne zdevastoval, bol únik z komína.
Túto veľkú škodu však turistickí nadšenci prekonali svojou húževnatosťou. Klub československých turistov sa rozhodol chatu obnoviť. Už v júli 1928 bol položený nový základný kameň. Architektom novej chaty, kde bol už vo väčšej miere použitý miesto dreva kameň, bol František Svoboda z Prahy, staviteľskú činnosť držal v rukách Josef Hanuš z Uherského Brodu. Chata bola slávnostne otvorená o dva roky. Jej zaujímavosťou bolo zaradenie izieb, ktoré si rozdelil každý odbor Slováckej aj Považskej turistickej župy, kúpele Trenčianske Teplice aj Luhačovice. Turistické zázemie lákalo ľudí zo všetkých kútov republiky, atraktivitu miesta umocnila aj lyžiarska lúka, na ktorej vyrástol vlek, postupne bola budovaná aj prístupová cesta a turistické značenia, do roku 1933 sa tu konali československé zhromaždenia.
Chata sa neskôr nevyhla vojnovým udalostiam, keďže bola na samotnej hranici rozdelenej republiky. V Bielych Karpatoch pôsobili prevádzači a protifašistický odboj. Chata sa stala dočasným úkrytom pre partizánov aj ľudí, ktorí utekali pred represiami nemeckých okupantov. Ku koncu vojny aj tí nakrátko na chate prebývali. Pohnutý a turbulentný osud Holubyho chaty toku času sa potom utíšil, ale nezastavil. Už v septembri 1945 sa tu konal národný zjazd československej vzájomnosti s tisíckami účastníkov. V čase socializmu sa na chate vystriedalo niekoľko štátnych podnikov a neskôr po r. 1989 súkromníci. Hurbanovský odkaz stretávania sa na Veľkej Javorine ožil opäť v roku 1990.
Silvestrovské stretnutie na Veľkej Javorine 2023
Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov každoročne v júli prilákajú k pamätníku česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti a na program pri Holubyho chate stovky ľudí. Dodnes chata slúži návštevníkom a svojmu účelu prichýliť a pohostiť pocestných. Za sto rokov toho stihla zažiť naozaj veľa, dobrého i horšieho. Svedčí však naďalej o stálej a trvácnej myšlienke, že toto miesto patrí obom bratským národom, nesie hlboký odkaz tak cenného mieru a spolunažívania, až pýchu a historické nezhody necháva človek ďaleko v dolinách – vo svojich útrobách.
Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov 2024 sa uskutočnia 28. júla. Program nájdete TU.