Stará Myjava, 5. aug. 2023 | Keď sa pred 15 rokmi presťahoval Martin Šabo z Bratislavy na kopanice, priniesol si so sebou aj lásku k tvrdej hudbe. Jeho domovom sa stala Stará Myjava, kde si pri svojom dome postavil veľkú terasu. Na nej sa začal písať, alebo skôr hrať príbeh, v ktorom sa jeho motivačný odkaz ,,nič nie je nemožné, keď sa chce“, pretavil do usporiadania malého rockového festivalu s názvom Woodcock, priamo v srdci staromyjavských hôr.
,,Raz som si povedal, že by sa na tú terasu vošla celá kapela. Po nejakom čase som sa dohodol s Erikom Priesolom z Lés Myzérables, aby spravili koncert u nás doma. Nebude to problém? Uvidíme! A nebol. Susedia boli spokojní a radi, že sa na dedine niečo deje, tak ma to dosť nakoplo,‘‘ Hovorí Martin Šabo, ktorého to ku gitare ťahalo tiež. Nikdy sa však hudobníkom v pravom zmysle slova nestal. ,,Hudobný sluch mám, ale viac som chcel vždy byť ten chlapík, čo na pódiu zdraví ľudí a džemuje. Časom som zistil, že hrať nepotrebujem a namiesto toho môžem spraviť takúto akciu. Ale ktovie, možno sa raz ešte odhodlám.‘‘
Napriek tomu, že rozmach ešte stále len domácej akcie pre kamarátov pri grilovačke v samom začiatku zabrzdila korona, predsa len si myjavská kapela prvý koncert z roku 2019 o dva roky neskôr zopakovala.
,,Namiesto toho, aby zahrali sami , zohnali poza môj chrbát ešte ďalšie tri či štyri kapely. Oni to tam vtedy mastili donekonečna, musel som im vypnúť elektriku, aby skončili. Vtedy sme si ale povedali, že by to šlo urobiť aj vo veľkom.‘‘
Martinovým snom 20-ročným bradatým snom stále zostáva zorganizovať veľkú trojdňovú akciu na Zlatých pieskoch, kde bude všetko zadarmo. ‚,Je to úplná utópia, ale čistý punk. Skúste si to len predstaviť.‘‘ Vzápätí vyťahuje z vrecka svoj telefón, ukazuje tlačidlovú ,,vyklápačku“ a pokračuje;
,,Hneď, keď prišli smartfóny, som vedel, že to bude problém. Mne s tými telefónmi stačili tri mesiace. Svoje informácie, pocity, svoj vlastný život, všetko dávame zadarmo ostatným a vôbec sa nevenujeme svojej hodnote. Denne zabíjajú ľudia hodiny času namiesto vlastného sebarozvoja na telefóne. Normálny život sa úplne vytratil. Hlavná snaha preto nebola urobiť žúrku pre všetkých, ale pre seba. Znie to tak, že som sebec, ale toto všetko robím iba pre mňa. Je to môj koncert a chcem sa tu zabaviť. Najlepšie je ale to, že si toto môže povedať úplne každý, kto sem príde. Samozrejme, že ide aj o prachy. Finančne je to pre mňa veľmi náročné, ale ja sa toho vzdať nechcem lebo je to tu fantastické. Majiteľ Skilandu Mikuláš Szita je veľmi ústretový a fajn človek. Tento rok mi s kapelami veľmi pomohol Natasha Dejdar a minulý rok už spomínaný Erik. Celé to zorganizovať chce naozaj veľa času, takže som za všetkých podporovateľov vďačný.‘‘
Hoci počas druhého ročníka festivalu sa na oblohe ženili v Skilande všetci čerti, pod strechou sa hralo do nočných hodín. Na pódiu sa postupne predstavili folk-punkový spevák N. Dejdar z Myjavy, trenčianski púnkáči z kapely Výstraha, deathmetisti z Bestial Therapy, Blind Street z Hodonína, myjavskí Lés Myzérables, a záhorácke kapely – trashmetalisti Blind Rättvisa a hardrock-metalisti Beseja. Veríme, že o rok bude takýto bohatý výber znova a ty tam budeš tiež. Na záver má pre teba Martin krátky odkaz;
,,Na Myjave sú rockeri, ale sú doma, lebo pre nich nikto nič nerobí. Rock stále žije, žime aj my!‘‘
Titulka a foto: Kopaničiarske noviny.