Kopanice, 19. apr. 2025 | Sviatočná Veľká noc je tu a s ňou si pripomíname najvýznamnejšie dni pre kresťanov, tradície a ľudové zvyky, ktoré síce dnes už mnohí nedodržiavajú, no nasvedčujú nám kúsok starého sveta našich predkov.
Zvyk, ktorý sa ešte stále dnes pomerne hojne dodržiava, sú šibačky a oblievačky. Nie je náhoda, že veľkonočné sviatky prichádzajú práve v jarných mesiacoch, kedy sa príroda zobúdza a ukazuje svoju krásu v mladých pukoch a kvietkoch. Vŕby sú medzi prvými stromami, ktoré sa zobúdzajú po zimnom spánku a pre svoje vlastnosti ich ľudia využívali odjakživa, napríklad aj pri takej magickej činnosti, ako bola šibačka na Veľkonočný pondelok.
Prúty sa museli dotknúť ženy, aby sa ich vlastnosti ako ohybnosť a mladosť preniesli na vyšibanú. Životodarná voda v tomto prípade rovnako značila čistotu, spojenú s krásou a mladosťou. Na západe našej krajiny však malo prednosť najmä vyšibanie dievčaťa. Mládencom bolo za túto službu ponúknuté pálené, koláč, stužka na korbáč či maľované vajíčko. Devy peknou kraslicou prejavovali svoju zmyselnosť a náklonnosť šibačom. Išlo tak skôr o akt lásky z oboch strán. Vajíčko má samo o sebe symboliku znovuzrodenia života, s ktorou sa stretávame aj pri kresťanstve.
Šibačka a oblievačka s FS Kopaničiar
V pondelok sa už mohli jesť aj mäsové jedlá, pretože 40-dňový pôst bol ukončený. V tomto čase musíme hľadať postupnú kresťanskú symboliku, pretože Zelený štvrtok alebo aj Štvrtok pánovej večere značil poslednú večeru Krista pre ukrižovaním. U nás sa jedli pokrmy zelenej farby, ktoré pripomínali, rovnako ako v prírode, silu a zdravie. Veľký piatok sa vyznačuje prísnym pôstom a pripomienkou na utrpenie a smrť ukrižovaného Krista, zatiaľ čo Biela sobota odpočinkom Ježiša v hrobe a v ľudových zvykoch upratovaním, pečením a bielením, teda opäť farbou čistoty.
Veľkonočnou nedeľou sa definitívne ukončuje pôstne obdobie, pretože svet zastihla správa o vzkriesení Krista a jeho víťazstvo nad smrťou. Ľudovým zvykom bolo, že dievčatá chodili s letečkom a privolávali krajšie počasie. Išlo o symboliku aj v súvislosti so Smrtnou nedeľou dva týždne pred Veľkou nocou, kedy sa vynášala slovanská bohyňa zimy a smrti Morena, ktorá prenechala miesto Vesne – bohyni jari.
Veľkonočný pondelok je posledným dňom veľkého týždňa, aj keď v cirkevnom ponímaní už nepatril do Veľkého trojdnia. V tento deň šibači chodili dopoludnia po dedine a plnili si svoje mládežnícke povinnosti. Samotné vyšibanie či oblievanie sa s množstvom ďalších počas týchto dní radili medzi obradné úkony, ktoré si vyžadovali svoju postupnosť a dôslednosť. Korbáč, šibák, či kocar je jedným z veľmi starých symbolov Veľkej noci, ktorý nielen dokazuje snahu mládenca, ale v súčasnosti aj dáva priestor na kreativitu a napríklad aj spoločne strávený rodinný čas pri hľadaní vhodným prútikov a jeho výrobe. Ak už teraz viete význam veľkonočných sviatkov, je načase, aby ste si jeden taký aj uplietli.
Pletieme korbáč s majstrom košikárom Jánom Zemanom:
Ďalší typ na pletenie korbáča: