Rudolf Macúch patrí medzi tých zriedkavých vedcov, ktorých život spája hlbokú vieru, brilantný intelekt a vášeň pre jazyky. Slovenský evanjelický kňaz, vynikajúci filológ, univerzitný profesor a polyglot, ktorý ovládal desiatky jazykov, sa stal svetovou autoritou v oblasti semitológie, arabistiky, iranistiky a štúdia gnostických náboženstiev.
Narodil sa 16. 10. 1919v Bzinciach pod Javorinou, resp. vtedajších Dolných Bzinciach do roľníckej rodiny. Štúdium teológie absolvoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po ordinácii pôsobil ako kaplán v Betliari, Uhrovci, Trenčíne a Krajnom, no jeho vášeň pre jazyky a kultúry ho čoskoro priviedla do Paríža, kde v rokoch 1945–1947 študoval arabistiku.
Po návrate na Slovensko sa stal asistentom Dr. Jána Bakoša a prednášal aramejčinu, arabčinu a islám na Katedre semistiky Filozofickej fakulty UK (1945–1949). V roku 1948 promoval s dizertačnou prácou Slovanské mená a výrazy v arabskej geografii. Po tomto roku sa Macúch ako evanjelický duchovný a orientalista, ktorý sa zaoberal aj náboženskými textami a Blízkym východom, ocitol pre režim v kategórii nežiaducich.
Od roku 1949 žil v iránskom Teheráne, kde sa zoznámil so svojou manželkou Irandocht a rýchlo sa naučil perzsky. Tu napísal štúdiu Zarathrustov vplyv na židovstvo a kresťanstvo, ktorá mu otvorila brány univerzity. V Teheráne pôsobil ako profesor, vyučoval latinčinu a francúzštinu a začal systematicky skúmať gnostických Mandejcov. Výsledkom bola jeho Mandejská gramatika a neskôr aj mandejsko-anglický slovník zostavený v Oxforde. Jeho výskum bol založený najmä na rozsiahlej terénnej práci v rôznych krajinách Blízkeho východu, kde osobne zbieral jazykový a kultúrny materiál. V mnohých prípadoch tak zachránil dedičstvo týchto menšín pred úplným zánikom.
Macúch nezostal len v akademických sálach. Pôsobil aj ako farár v USA a Kanade. Od roku 1963 do 1988 prednášal na Freie Universität Berlin, kde sa venoval arabistike, semitológii, samaritanistike a novosýrskemu jazyku.
Jeho odborné publikácie sú rozsiahle a rozmanité: zahrňujú štúdie teológie, vzťahov medzi kresťanstvom a islamom, mandejské texty, samaritánsku literatúru, novosýrsky jazyk, iranistiku v arabskom a perzskom kontexte, ale aj nemecké práce o kresťanstve pri Červenom mori a gnosticizme či gréckych termínoch v arabských vedeckých textoch.
Rudolf Macúch bol členom viacerých medzinárodných učených spoločností a pravidelne prednášal na najvýznamnejších semitologických sympóziách. Jeho život je príkladom, ako vedomosti, jazykový talent a duchovné poslanie môžu kráčať ruka v ruke. Údajne ovládal až 45 jazykov, bol schopný z týchto jazykov čítať, prekladať a analyzovať texty, čo je v jazykovede najvyššia úroveň odbornej znalosti.
Jeho práce sa vyznačovali nielen lingvistickou presnosťou, ale aj schopnosťou prepojiť historické, kultúrne a náboženské kontexty, čo z neho robilo rešpektovanú autoritu v medzinárodnej akadémii. Macúchov život bol ukážkou, ako sa dá spájať vedomostná vášeň, lingvistický talent a duchovné poslanie do jedného celku.
Hoci zomrel v roku 1993, jeho odkaz žije ďalej. Jeho knihy, slovníky a gramatiky zostávajú neoceniteľným zdrojom pre študentov a odborníkov po celom svete. Rudolf Macúch je synonymom excelentnosti, intelektuálnej odvahy a celoživotnej zvedavosti.