Vaďovce, 16. jan. 2024 | Vo Vaďovciach ukončili viac ako rok trvajúci príležitostný súbor podujatí, koncertov a prednášok oslavujúcich výnimočné historické jubileum. Šesťsté výročie miestneho kostola sv. Michala patrilo medzi najväčšie kultúrne a historické míľniky v dejinách obce.

Rok vaďovského kostola, ako bol celý rok 2024 nazvaný, sa v dedine neďaleko Čachtického radu niesol v slávnostnom znamení organových koncertov a ďalších mimoriadnych podujatí. Tie vyvrcholili v júli na sviatok Svorada a Beňadika veľkou procesiou a príchodom nitrianskeho biskupa Viliama Judáka, ktorý odovzdal rímskokatolíckej farnosti relikvie oboch svätcov. Vzácnu udalosť si nenechali ujsť zástupcovia viacerých farností, hostia z Trenčianskej župy i poslanci parlamentu.

Vďaka spolupráci obce s Trenčianskym osvetovým strediskom zavítala do obce Skupina tradičnej lukostreľby VRES s dobovým táborom, stredovekou kuchyňou a ukážkou palných zbraní, no tiež aj prednáškou o rode Ctiborovcov v miestnom múzeu. Výtvarno-umeleckou výstavou v kultúrnom dome sa do celoročného programu osláv zapojili aj žiaci ZŠ Vaďovce.

Ďalšie spojenie vzniklo pri októbrovom stretnutí so známou historičkou a odborníčkou na uhorské dejiny, Danielou Dvořákovou. Tá v zaplnenej sále kultúrneho domu uviedla dejiny rodu Ctiborovcov s prepojením na považský región a Vaďovce. Známy šľachtický rod z Poľska u nás preslávil najmä obľúbenec Žigmunda Luxemburského, Ctibor zo Ctiboríc, ktorý udatne dopomohol uhorskému kráľovi k potlačeniu vzbury vedenej jágerským biskupom Tomášom Ludanickým. Ctibor tak získal kráľovu priazeň a do svojej držby obrovské majetky na súčasnom území Slovenska, vďaka čomu bol označovaný aj ako pán Považia.

,,Ctiborovci sú súčasťou našich dejín zhruba od roku 1382 po rok 1434 a významne zasiahli do dejín. Ctibor bol veľmi bohatý, veľkolepo prestaval Beckovský hrad a aj na ďalších hradoch robil rozsiahle prestavby. Povolal si sem zahraničných architektov, hrad vzbudzoval úžas a kráľ Žigmund sa tam často zdržiaval a Ctibora navštevoval.‘‘ Približovala v prednáške o rode Ctiborovcov Daniela Dvořáková. V roku 1392 sa stal tiež pánom Čachtického hradu, čo dokladá aj darovacia listina, ktorá znamenala aj prvú písomnú zmienku o obci Vaďovce. Tie nadobudli významnejšieho postavenia v roku 1424 vybudovaním kaplnky, pôvodne filiálky čachtického kostola. V rozsiahlom kultúrnom vplyve a umení pokračoval aj syn Ctibor II., ktorý práve na žiadosť troch richtárov – Tomášov z Vaďoviec, Turej a Kostolného, podpísal zakladaciu listinu. Pôvodné zasvätenie kostolíka sv. Svoradovi a Beňadikovi bolo dlho veľkým otáznikom, preto si namiesto osláv dňa vysviacky, ako to u kostolov býva zvykom, v obci pripomínali jeho dátum vybudovania.

Hoci v rôznych časoch kostolík poškodil oheň a bol viackrát upravovaný, súčasné archeologické výskumy by mohli viac napovedať o jeho pôvodnom vizuále.
,,Nevieme o projektovej dokumentácii kostola povedať nič, keďže v tohto obdobia ani z veľkých kostolov nemáme nejaké plány. Myslím, že obyvatelia si zabezpečili a sami kostol postavili. Nevieme, aká bola pôvodná kaplnka veľká, len že pri nej bol cintorín. Viackrát som sa stretla s tým, že si výstavbu vyžiadali ľudia. Bolo pre nich veľký problém napr. v zimnom období, keď bol nečas, alebo blato, chodiť na omše niekde 15 kilometrov. Zemepán bol patrónom, čiže mal právo vybrať si farára, ktorý tu bude a potom sa dávala žiadosť schváliť vyššej cirkevnej autorite.‘‘ Dodala Daniela Dvořáková.

Skromnejšie zdobenie navonok by mohlo o bohatej histórii kostolíka trochu klamať. Vnútro však oplýva starobylým zjavom, akých v kopaničiarskom regióne nie je veľa. V jeho základoch sa skrýva starobylá krypta s pozostatkami troch ľudí. Vchod do nej sa nachádza priamo pod oltárom, vytesaný rok 1770 môže značiť jej poslednú prestavbu. Jedným z uložených bol v roku 1758 kňaz Juraj Ličko, pozostatky ďalších dvoch osôb sú však zatiaľ záhadou. O výnimočnosti svedčí jednak samotné premenovanie kostola v určitom bode dejín, ale aj pohnutá história v čase reformácie a rekatolizácie, kedy kostol patril jednej aj druhej strane.

,,Zo začiatku sa tu na nedeľné omše neslúžili a ľudia museli chodiť do farského kostola v Čachticiach.. Na pohreby a základné vysluhovanie sviatostí to bolo inak, keďže sa ľahšie kňazovi bolo sa dostať sem ako celej perepúti chodiť do Čachtíc. Vaďovská farnosť bola založená až v 16. storočí. V Čachticiach bol vtedy istý farár Martin, ktorý prestúpil na protestantskú vieru a dostal kaplána, ktorého urobili farárom vo Vaďovciach, kde založili protestantskú farnosť. Táto farnosť tu bola necelé storočie a keď neskôr museli protestanti kostol vrátiť, už farnosť zrušená nebola ale ju erigovali ako farnosť katolícka s vlastným farárom. Tí sa tu striedali veľmi často, pretože sa tu nežilo ľahko. O tomto chudobnom kraji písal už Matej Bel, ktorý ho pripodobnil k nejakej vyhni. Pracovalo sa tu so železom, boli tu kováči, ťažká robota, neúrodná zem, kdesi sa tu dolovalo aj uhlie a vyrábala smola z borovicovej živice, no dokonca sa občas našiel jantár. Tam kde bola chudoba, nemal obživu ani farár, preto sa radšej pýtali hneď preč.‘‘ Opisoval náročné podmienky kňaz Rímskokatolíckej cirkvi – farnosti Hrachovište, Irenej Ciutti.

Históriou dýchajúce útroby útulného kostolíka však okrem tajomstva podzemia a pulzujúcimi dejinami zaujme na prvý pohľad celkom obyčajným, maličkým organom. Tento hudobný nástroj napokon stále na zrode myšlienky celoročných príležitostných osláv. Organ majstra organových majstrov, Martina Zorkovského, by sa dal nazvať architektonickým a kultúrnym pokladom Vaďoviec. Jeho 300-ročný vek a nádherné členité zdobenie naznačuje, že mohol byť do Vaďoviec premiestnený z iného významného kostola. Veľkou vzpruhou pre dedinu a farnosť bolo jeho náročné a precízne zreštaurovanie, ktoré spojilo Bohu činných a kultúrne uvedomelých ľudí v obci.
Od slávnostnej posviacky organa koncom roka 2023, začal plynúť celý slávnostný Rok vaďovského kostola. Počas neho organ poslúžil takým hudobným majstrom, ako Eva Moleková zo šaštínskej baziliky Sedembolestnej Panny Márie a organistovi z chrámu sv. Jozefa v Budapešti Istvánovi Nagyovi. Vaďovce sa tiež stali jedným z dejísk medzinárodného hudobného festivalu Historické organy na Slovensku, kedy si na organ zahral aj pražský organista Petr Čech.

Organový pozitív vo Vaďovciach v radoch odbornej aj laickej verejnosti zaujal svojou umeleckou hodnotou a čarom tónov natoľko, že sa podujatia tešili vysokej návštevnosti i mediálnej pozornosti, dokonca si našiel miesto v celoslovenskej súťaži o kultúrnu pamiatku roka. Tú s prívlastkom Fénix napokon za výnimočný počin záchrany národnej kultúrnej pamiatky aj získal s a ňou aj finančnú odmenu 10 000 eur.

