Už dvanásty rok pracovníci Záchrannej stanice pre voľne žijúce živočích v Brezovej pod Bradlom spolu s partnermi zo Správy CHKO Záhorie a CHKO Malé Karpaty a dobrovoľníkmi stavajú zábrany a prenášajú obojživelníky cez cesty, aby neskončili pod kolesami automobilov. Počas jarnej migrácie v roku 2022 na štyroch miestach v okolí Brezovej (Prietrž, Cerová, Hradište p/V, Rudník) preniesli 7 816 jedincov – ropuchy bradavičnaté, skokany hnedé a štíhle, mloky, ale i 17 rosničiek, 2 kunky žltobruché a jednu ropuchu zelenú, s celkovou spoločenskou hodnotou 2 344 800 eur. Prenos prebiehal 62 dní, najviac spomedzi všetkých za 12 rokov. Počas tohto obdobia sa dobrovoľníci stretli napríklad v jeden deň aj s mimoriadne vzácnym úkazom, kedy 1. apríla preniesli 11 rosničiek zelených, pritom v predchádzajúcich 11 rokoch ich bolo dokopy 16.
,,Zároveň sme mali možnosť pozrieť si úžasnú farebnú variabilitu týchto krásnych žabiek, okrem sýtej zelenej, akú bežne poznáme, môžu mať rosničky aj rôzne odtiene šedej. Rosničky dokonca čiastočne vedia aj svoje sfarbenie meniť podľa teploty alebo svojho okolia. Okrem rosničiek sme v ten deň preniesli aj dve kunky žltobruché, ktoré zachytávame tiež veľmi vzácne. Už podľa svojho názvu je jasné, čím sú špecifické. Svojím výstražným sfarbením, ktoré ukazujú počas takzvaného „kunčieho reflexu“, upozorňujú predátora na jedové žľazy‘‘, prezrádza zaujímavosti z terénu Adriana Hološková, pracovnícka v záchrannej stanici.
Jarná migrácia je najmasovejšia a najviditeľnejšia, no nie je jediná. Dospelé obojživelníky totiž budú cestovať naspäť s tisíckam narodenými mláďat a preto úmrtnosť týchto zákonom chránených tvorov je na cestách veľmi vysoká. Zamestnanci stanice sa tiež pasujú s jednou ťažkou dilemou, ktorá nechcene škodí, avšak s momentálnym stavom a dispozíciou vozoviek s ňou musia počítať.
,,Už dvanásty rok na konci relatívne pozitívnej činnosti akou je prenášanie obojživelníkov riešime dilemu, kedy zábrany zbaliť. Žaby aj mloky sa totiž po rozmnožovaní presúvajú z vody späť do lesa a naša zábrana, ktorá ich má zachrániť, ich zabije. Okrem týchto dospelých zvierat počas roka následne zahynú na ceste tisíce mláďat, ktoré nemáme ako výstavbou zábran zachrániť. Naše snahy na jar tak možno strácajú úplne zmysel. ‘‘
Zamestnanci stanice upozorňujú, že významným riešením problému úmrtnosti obojživelníkov je výstavba trvalých zábran a podchodov, ktoré by zabezpečili migráciu všetkých malých živočíchov počas celého roku. Tým by sa zvýšila aj bezpečnosť vodičov a ľudí pri cestách, ktorí sa o prenos starajú. Neraz sa totiž aj v reflexných vestách cítili pre jazdu niektorých vodičov ako neviditeľní. Navyše by to jednoznačne šetrilo ľudské sily, námahu a čas.
,,Riešením je trvalý podchod s trvalými zábranami, ktoré slúžia celoročne a všetkým malým zvieratám. Je to štandard desiatky rokov v západných krajinách. V Správe CHKO Záhorie nie je ani jeden. Obojživelníky sú pritom najohrozenejšou skupinou stavovcov, všetky druhy sú na Slovensku zákonom chránené. Každá táto zabitá žaba má spoločenskú hodnotu 300 eur‘‘, dodáva Adriana Hološková.
Prežitie zraniteľných tvorov môžu ovplyvniť najmä vodiči ohľaduplnou jazdou v miestach, kde majú obojživelníky zaužívané trasy. Jedna zachránená žabka môže znamenať tisíce ďalších.
Zdroj fotografií: Záchranná stanica pre voľne žijúce živočíchy v Brezovej pod Bradlom
Darujte Kopaničiarskym novinám dobrovoľný príspevok a pomôžte nám ďalej tvoriť. Ďakujeme!
