Prvý celosvetový vojenský konflikt býva často kdesi v úzadí turbulentného vývoja ľudských dejín 20. storočia, ktorého výstavnou sieňou ľudskej tragédie sa stala druhá svetová vojna. Pritom prvá svetová vojna bola príčinou porazenej duše národov, ktorá sa od frustrácie uchýlila k totalitarizácii Európy a s tým sú spojené nasledujúce strasti prvej polovice 20. storočia.
Smrť človeka je tragédia, ale tragédiu ľudí konfliktu z rokov 1914 až 1918 vnímame o niečo menej citeľne. A pritom v nej zahynuli desaťtisíce Slovákov, ktorí sa tak nedožili rozpadu monarchie a vzniku Československého štátu.
VOJNA A KOPANICE
Vojna neobišla ani náš kopaničiarsky región a spája sa s ňou zväčšenie chudoby a zhoršenie životných podmienok. Mladí ľudia, otcovia – živitelia rodín museli narukovať, čo sa veľmi nepriaznivo podpísalo na remeselnej a poľnohospodárskej činnosti. Niektoré statky sa stali predmetom rekvirácie, teda zhabania majetku, napríklad dobytku a obilia pre potreby vojska. Zvony z kostolov boli demontované pre odlievanie zbraní. Tento stav sa dotýkal kopaníc výrazne, nakoľko tento región sotva dokázal uživiť počet ľudí, ktorý na nich v tej dobe žil, čo sa odzrkadlilo masívnym odlivom krajanov do USA za hľadaním práce a lepšieho života. Takmer každá rodina na kopaniciach mala človeka, ktorý vycestoval do sveta. Mnoho ľudí takto posielalo domov zarobené peniaze, čím zabránili prehlbovaniu zlých životných podmienok.
Myjava stratila počas vojny 285 mužov. V radoch rakúsko-uhorskej armády padlo 71 Brezovčanov. Vrbovce stratili 124 občanov. Do Bziniec sa domov z vojny nevrátilo 25 mužov, Stará Turá stratila 191 občanov. Všetky obce tým boli dotknuté. Obrovský počet vyhasnutých životov, ktoré nemajú v našom regióne obdobu.
KOPANIČIARI VŽDY ZA SLOBODU
Slováci z kopaníc sa taktiež zapojili do vznikajúcich Československých légií. Najvýznamnejšia politická osobnosť z tejto doby je Milan Rastislav Štefánik, ale zaujímavou osobnosťou je aj Myjavčan Ján Samuel Bradáč, ktorý sa ako zástupca Slovenskej ligy zúčastnil na tvorbe Pittsburskej dohody. Ak sme spomínali finančnú pomoc krajanov zo zahraničia pre svoje rodiny, mnoho z nich tiež posielalo peniaze práve na podporu légií. Nemôžeme zabudnúť ani na Brezovčana Štefana Osuského, ktorý podpísal Trianonskú mierovú zmluvu. Kopaničiari sa aganžovali aj v dobrovoľníckom Pluku Slovenskej slobody, ktorý mal za úlohu vyhnať maďarských vojakov z nášho územia. Koniec vojny, ktorý oficiálne nastal 11. 11. 1918 však nepriniesol vytúžené vydýchnutie. Už vytvorenie Československa a podpísanie Martinskej deklarácie, ktorým sa Slováci prihlásili do spoločného štátu s Čechmi dňa 30. októbra bolo začiatkom nepokojov, roztržiek a bojov. Ľudia, hladní a unavení, ale najmä nahnevaní, prejavovali nevôľu maďarským živlom. Spustila sa vlna rabovačiek a vybavovania si účtov, ľudia si vybíjali zlosť na úradníkoch ako majetnejších ľuďoch, Židoch a ďalších. V našom kraji sa obávali aj rímskokatolícke farnosti. Rabovky našťastie časom odzneli.
NAŠA PAMIATKA
Bola to doba, ktorú si dnes v našich pomeroch ani len nevieme predstaviť. Pri príležitosti ukončenia prvej svetovej vojny si niektoré samosprávy našich obcí a miest pripomínajú túto udalosť aspoň symbolicky položením vencov k pamätníkom.
‘‘Dnes presne pred 103. rokmi 11.11. o 11. hodine a 11. minúte bola ukončená 1. svetová vojna. Spomíname na našich hrdinov a bojovníkov…Medzinárodný deň vojnových veteránov, myslíme na Vás‘‘ – takto si uctili pamiatku vo Vrbovciach.

V Brezovej na pamiatku zazneli kostolné zvony a bola prednesená modlitba a primátor Jaroslav Ciran vzdal príhovorom úctu padlým.
“Pripomenul, že dnes sa v Bratislave na budove bývalej Legiobanky na Grösslingovej ul. slávnostne odhaľuje tabuľa na pamiatku významných legionárov Slovákov, ktorí bojovali v čs. légiách a na ktorej sú uvedení traja naši brezovskí rodáci – Ján Papánek, Ján Tvarožek a Juraj Tvarožek“ – píše sa na oficiálne stránke mesta Brezová pod Bradlom.

Starej Turej si uctili pamiatku obetí prvej svetovej vojny a Deň vojnových veteránov primátor mesta Leopold Barszcz so zástupkyňou primátora Ivetou Gavačovou položením venca k pamätníku.

PÁČI SA VÁM, ČO KOPANIČIARSKE NOVINY TVORIA?
Naša tvorba závisí aj od Vašej podpory, ktorú môžete vyjadriť finančným darom prostredníctvom Paypalu kliknutím tu: www.paypal.com/paypalme/kopaniciarskenoviny, alebo cez bankový prevod: IBAN – SK10 6500 0000 0000 9655 3004, Meno – Kopaničiarske noviny.
Príspevky budú použité na ďalší rozvoj novín a zlepšenie ich kvality. Ďakujeme!