V týchto dňoch spomíname na našich blízkych, chodíme na cintoríny, aby sme tým, ktorí sú na onom svete, zapálili sviečku, priniesli kvety, prípadne trochu upravili, vyčistili posledné miesto ich odpočinku.
Evanjelici si rovnako pripomínajú symbolický začiatok reformácie cirkvi, ktorým bolo pribitie 95 téz na dvere kostola vo Wittenbergu farárom Martinom Lutherom dňa 31. októbra 1517.
Sviatok Všetkých svätých je od roku 1994 dňom pracovného pokoja. Veriaci sa v tento deň modlia za všetkých svätcov. Sviatok prináša nádej na vzkriesenie a nemá byť dňom strachu a smútku, ale práve radosti a nádeje. Druhý deň, teda Pamiatka zosnulých patrí všetkým, ktorí už nie sú na tomto svete, ale naďalej žijú v srdciach príbuzných, priateľov a známych. Jedným zo symbolov týchto dní je zapaľovanie sviečok a pokladanie kvetov, ktoré znázorňuje nesmrteľnosť duší a Božie milosrdenstvo.
Dnes sa mimo týchto kresťanských sviatostí u ľudí dostáva do povedomia aj tzv. Halloween, ktorý vychádza z pohanskej minulosti a zvykov Keltov, ale u nás skôr pôsobí ako trend a slúži predovšetkým ako dobrá príležitosť pre komerčné účely na zaplátanie marketingovej diery pred vianočnými sviatkami. Ani obchody plné kahancov a plastových vencov však nie sú úplne ideálne. Hoci krásne upravené cintorínové miesta k týmto dňom rozhodne patria a vytvárajú krásnu, tajuplnú atmosféru. Niekedy by však jednoducho mohlo stačiť toho všetkého trošku menej. Veď ide predovšetkým o spomienku a pamiatku na tých, čo už fyzicky nie sú s nami. K nej potrebujeme najmä chvíľu pokoja a zamyslenia.
