Slovenská poľovnícka komora a Slovenský poľovnícky zväz informovali prostredníctvom letáku na svojich stránkach o zásadách správania sa v jarnom období, kedy sa rodia mláďatá a vtáky sa pripravujú na hniezdenie.
Jar je najzásadnejším obdobím pre našu prírodu. Takmer všetky zvieratá začínajú pociťovať materský pud, ktorý ich privádza k tomu najzásadnejšiemu, aby prežil ich druh, a to k starostlivosti o svoje potomstvo. Tomu podriaďujú svoje zvyky a správanie.
V tomto období sú zvieratá veľmi zraniteľné. Mláďatá okrem nástrah kolobehu života v prírode ohrozuje svojou činnosťou človek. Z pocitu, že chceme pomôcť či len si krásne malé zvieratko pohladiť, sa vlastne môžeme nechcene dopustiť toho, že mláďatko zostane v prírode nakoniec opustené a už mu nebude pomoci.
Charakteristickým poslom jari sú pásikavé malé diviačiky lesné, ktoré sa rodia od marca do mája. V máji a júni sa rodia napríklad jelene a srny, ktoré zostávajú po pôrode istý čas iba ležať na mieste pôrodu skryté vo vegetácii. Robia tak pre ochranu pre predátormi, keďže v tom období nemajú žiadny pach. So svojim sfarbením srsti a dokonalým splynutím sú takmer neviditeľné. V spojení s prácami na poliach či nedisciplinovanými návštevníkmi prírody to však môže byť pre malé srnčatá osudné.
Niektoré druhy vtákov letia i tisíce kilometrov, len aby na Slovensku zahniezdili a priviedli na svet svoje potomstvá. Samozrejme tú sú i vtáky ktoré u nás zostávajú celoročne, typickým príkladom je bažant obyčajný – vták užitočný pre človeka vo viacerých smeroch. Ten znáša vajíčka v apríli a máji. Okrem dravcov sú ich najväčší nepriatelia túlavé psy, aj tie voľne pustené od svojich pánov pri prechádzkach. Zásadou preto je vzorne držať psa na vôdzke.
Dôležitou súčasťou správania sa v lese je obmedzenie hluku. Po lese sa dá i s deťmi ísť bez nadmerných pokrikov a kráčať potichu, aby neboli zvieratá vystavené zbytočnému stresu. Doprajte preto mláďatám pokoj, aby sa o nich mohli rodičia bezpečne postarať. Zvieratá vedia, čo robia v lese lepšie ako my, ktorí sme tak trochu dobou stratili vnem. Vo väčšine prípadov nás totiž vidia zvieratá skôr ako my ich. I keď nájdete malé zvieratko osamotené, môže sa vám zdať opustené, ale vedzte že tam niekde nablízku je jeho matka. Správajme sa preto v prírode ako na návšteve – s úctou, slušnosťou a rešpektom voči jej obyvateľom.
Darujte Kopaničiarskym novinám dobrovoľný príspevok a pomôžte nám ďalej tvoriť. Bez pomoci verejnosti tento projekt neprežije. Ďakujeme!