Poľovníctvo – tradičná súčasť vidieka, ktorú časť verejnosti pre politickú agendu vníma negatívne

Poľovníctvo je neoddeliteľnou súčasťou vidieckeho života. Poľovníctvo a folklór. Nemohli sme si priať k rozhovoru povolanejšieho človeka, než akým je Martin Kolárik, člen OZ Folklórne kopanice a od roku 2017 poľovný hospodár Poľovníckeho združenia Jablonka. Okrem výkonu funkcie poľového združenia sa angažuje aj v Slovenskej poľovníckej komore.

Jeho úlohou je komunikácia so štátnymi orgánmi, dohliadanie na plnenie úloh združenia, vypracovávanie plánu chovu, lovu a evidencia. K poľovníctvu ho to ťahalo už od detstva, keď s ním prirodzene prichádzal do kontaktu na polianskych i staroturanských kopaniciach.

‘‘Akonáhle mi to vek umožňoval, absolvoval som základný poľovnícky kurz a neskôr aj hospodárske skúšky a vyššie poľovné skúšky. Vo vidieckej komunite sa poľovníctvo, folklór, ale napríklad i futbalisti alebo hasiči prelínajú s verejným životom a vždy s ním boli prepojení. V tomto vnímaní som možno stará škola, ale myslím, že k tomu, aby fungoval život na vidieku to patrí.‘‘

Foto: Archív M. Kolárika

Pre zachovanie tradičného poľovníctva sa PZ Jablonka snaží udržiavať poľovnícke tradície a dôstojnú poľovnícku kultúru. Do poľovníckeho života sa však môžu vmiesiť niektoré spôsoby, ktoré tak trochu narušia stereotyp premýšľania o poľovníkovi, v dnešnej dobe bohužiaľ niektorými kruhmi vo verejnosti vnímanom ako negatívny prvok v prírode. Súčasnou dôležitou prácou poľovníkov sa aj pre tento dôvod stáva oboznamovanie ich práce s verejnosťou, aby neprevládali mediálne polopravdy.

‘‘V súčasnosti voči poľovníkom vystupuje hlavne mestské obyvateľstvo a množstvo politikov si na útočení na poľovníkov stavia svoju politickú agendu, ktorú ľuďom tlačia hlavne cez sociálne siete. Ak chceme prežiť, tak musíme reagovať a komunikovať. Snažíme sa vystupovať na internete ako protiváha, pretože demagógovia z určitých politických strán vyslovene štvú ľudí proti nám. Verejnosť musí poznať, že nie sme tí ožratí vrahovia ako nás vykresľujú, že poľovníctvo vždy bolo súčasťou vidieka a máme v ňom rôzne úlohy. Pri rozdeľovaní štátnych pozemkov sa k revírom dostali rôzni politickí oportunisti, ktorí z nich vyhnali pôvodných poľovníkov a urobili nám zlé meno. Za to však my ako jednotlivé komunity nemôžeme. Musíme sa voči tomuto správaniu ohradiť a reagovať.‘‘

Poľovníctvo spadá pod svoj zákon. Má ako spoločenská organizácia jednu z najprísnejších štátom kontrolovaných legislatív. Pritom poľovníci sú predovšetkým dobrovoľníci bez finančnej odmeny, ktorí často nežičlivé názory inkasujú od tých, ktorí o spôsobe života v lese a hospodárení v krajine vedia z  vlastnej skúsenosti málo. Opýtajme sa samých seba, koľko afér sa v mediálnom priestore objavilo napríklad v otázke zastrelených psov poľovníkmi.

Záchrana srnca zamotaného v ochrannej sieti, foto: Archív M. Kolárika

‘‘Dovolím si tvrdiť, že tu na polianskych kopaniciach poznám všetkých psov v okolí. Áno, zákon mi umožňuje pri dodržaní prísne stanovených pravidiel psa odstrániť, ale viem, ktorý psík robí škodu v prírode a ktorého majitelia sú nezodpovední. Pred odstránením takých psov som vždy predtým s majiteľmi komunikoval. Nikto nepovie už to, že aj samotní majitelia k nám chodia a prosia, aby sme takýchto nezvládnuteľných psov odstraňovali. Z pohľadu celého Slovenska sú problémom napríklad aj psy z osád a množitelia. Najhorší sú v tejto téme veľkomestskí politici, ktorí komunikujú iba to, čo sa im hodí. Oni potrebujú pre svoju existenciu nepriateľa. Uznávam, že si za to niekedy môžeme aj sami, pretože pretrvávajú u nás v poľovníctve niektoré dogmy. Politici to však ženú do extrému a nie sú ochotní ani debatovať.‘‘

Ďalším predmetom sporov je premnoženie zveri. Jedným z podstatných dôvodov premnoženia práve na kopaniciach sú podľa slov Martina Kolárika zmeny spôsobu obhospodarovania pôdy, kedy boli v minulosti rozorané políčka maloroľníkov poskytujúce pestré kultúry. Polia, lúky a sady sa zliali do väčších celkov, ktoré zapríčinili krajinné monokultúry. Po páde socializmu však nastal v tejto problematike ďaleko väčší prepad, pretože dotačná politika Európskej únie a podpora štátu pestovateľom energetických plodín ako repka či kukurica v konečnom dôsledku odstránila ďalšiu rastlinnú biodiverzitu na poliach. Pestrofarebnosť krajiny paradoxne zaniká pre biznis so zelenou energiou a biozložkou do palív.  

‘‘Poľovníci regulujú stavy zveri v krajine, ale iba do určitej miery. Už si nejakú dobu pamätám a dokážem usúdiť, že množstvo zveri je naviazané na spôsob hospodárenia v krajine. Zo záznamov združenia sa vieme dopátrať, čo sa dialo so stavmi zveri, keď sa začalo chemizovať, keď sa rozorali medze a začalo sa veľkoplošne hospodáriť. Zakiaľ sa tu bude veľkoplošne pestovať repka, pšenica a najmä technická kukurica pre bioplynové stanice, bude to čím ďalej tým horšie. Štát ale nepôjde bojovať proti agrobarónom, ktorí často podporujú politické strany. Aj v tomto prípade sú poľovníci ľahký hromozvod. Podnikateľ navyše dostane dotáciu dvakrát, aj na obhospodarovanú plochu, aj na výkup energie z bioplynky. To, že oseje región stovkami hektárov technickej kukurice a vytvorí podmienky na nekontrolované množenie diviakov, jelenej či danielej zveri už nikto nerieši.‘‘

Aj v prípade premnoženej zveri na západnom Slovensku však v mediálnom a politickom priestore fungujú dva metre, najmä ak spomenieme medveďa.

Spoločná poľovačka PZ Jablonka na diviaky, foto: G. Jursová

‘‘Keď sa na kopaniciach nedávno objavil prvý medveď, zdokumentovali sme ho my. Komunikoval som vec s médiami, ale aj so Štátnou ochranou prírody. Z kroník som zistil, že v týchto končinách preukázateľne 200 rokov nebol. Medveďa bude vždy toľko, koľko to umožňuje prostredie alebo to, ako sa hospodári v krajine. Je tiež naviazaný na kukuricu, tak ako diviaky či vysoká. V každej obci na kopaniciach pomaly zarastajú sady a tým sa menia na ideálne prostredie pre medvede. Už som počul od ochranárov aj také názory, že vidiecki ovocinári by mali včas odstrániť zo stromov ovocie, aby medvede nelákalo do intravilánov. Vie si niekto tu na kopaniciach predstaviť, že by sme sypali do sudov zelené, nezrelé ovocie!? Takéto názory môžu mať iba ľudia, ktorí o spôsobe života na vidieku nič nevedia. Žiaľbohu, presne títo ľudia momentálne ovládajú Ministerstvo životného prostredia‘‘

Ďalším faktorom spôsobujúcim premnoženie sú teplé zimy, ktoré prirodzene neznižujú stavy a na kopaniciach i prevaha bukových lesov, v ktorých zver získa v semenných rokoch dostatok potravy aj v čase, kedy sú polia prázdne. Život poľovníkom v súčasnosti komplikuje i nová choroba, Africký mor ošípaných.

‘‘Počas roka zver plynule prechádza z repky do pšenice a z nej do kukurice. Nie je možné ju vo vysokom poraste uloviť. Zrazu máme koniec septembra a my ju len počujeme. Strávil som desiatky hodín počúvaním diviakov, ktorí boli čo i len 20 metrov odo mňa a ja som ich nevidel. Diviak tu má celý rok hodnotnú potravu a preto sa stáva, že zrelé diviačice vrhajú do roka aj dvakrát. Vzhľadom na africký mor ošípaných od nás štát vyžaduje, aby sme stavy diviakov znižovali, na druhej strane nám podporou súčasného hospodárenia v krajine nevychádza v ústrety. Nie je možné ich loviť v poľných kultúrach a keď sa ich snažíme loviť na vnadiskách, robia nám problémy ochranári. V rámci opatrení už teraz kvôli moru existujú výnimky doby lovu a môžeme loviť diviaky celý rok. Ak sem mor príde, úmrtnosť diviakov bude veľmi vysoká.‘‘

Je smutné, že sa vôbec musíme o nejakom vnútornom zápolení o vidiek a zdravie krajiny baviť. Azda všetci sa dokážu zhodnúť na tom, že lesy by mali byť zelené a plné zdravej zveri a na poliach by sa malo hospodáriť efektívne, racionálne a v prospech celej komunity, no to je predovšetkým otázkou zodpovednosti a porozumenia človeka s pôdou.

‘‘Uvážlivý človek sa nesnaží z krajiny spraviť ani kukurično – repkovú veľkoplantáž, ani jeden veľký bezzásahový národný park pre bratislavských výletníkov.“ Nemožno vzbudzovať u ľudí, ktorí sa o krajinu starajú len pocit viny, ale treba dbať na jej ochranu spoločne so získaním úžitku práve preto, aby každá zložka v krajine mala svoje miesto, aby bol vidiek v konečnom dôsledku funkčný a vhodný pre život i v budúcnosti.

Titulná fotografia: G. Jursová

Darujte Kopaničiarskym novinám dobrovoľný príspevok a pomôžte nám ďalej tvoriť. Ďakujeme!

🤲 CHCEM PODPORIŤ NOVINY ♥️