Pavol Jozeffy, pôvodom Jozefák, sa narodil 31. januára 1775 vo Vrbovciach, kde vychodil aj základnú školu. Napriek jeho pôvodu z roľníckej rodiny, sa mu podarilo dostať sa na Ev. lýceum do Bratislavy a následne študoval teológiu aj v nemeckej Jene a Wittenbergu. V rokoch 1794 – 95 pôsobil ako domáci učiteľ v rodine kráľovského úradníka F. Dawesa, neskôr na takmer 20 rokov odchádza na Dolnú zem, kde pôsobí na rôznych farnostiach ako učiteľ hospodárskej náuky a evanjelický kaplán. Práve vzdelanie v hospodárstve sa snažil šíriť medzi ľudí a pomáhal tak obyčajným, chudobným ľoďom s finančnou gramotnosťou. Mal tiež záľubu v pestovaní nových druhov ovocia a venoval sa aj spisovateľskej činnosti. Zapísal sa ako významná osobnosť do dejín Tisovca, kde pôsobil od roku 1820 až do svojej smrti v roku 1848. V Tisovci bol iniciátorom peňažného podporného spolku, dal postaviť nový kostol a školu. Od r. 1823 pôsobil ako cirkevný hodnostár Potiského dištriktu.
Ako významný superintendent viedol v roku 1842 slovenskú deputáciu na cisársky dvor Ferdinanda V., kde predložili Slovenský prestolný prosbopis. Išlo o prvé verejné politické vystúpenie slovenského národného hnutia a jeho prvých požiadaviek. Bol podpísaný viac ako dvesto evanjelickými osobnosťami, prevažne inteligencie a vzdelancov. Na základe toho proti nemu vybudovali niektorí politickí oponenti v Uhorsku antikampaň. Jozeffy bol zástancom evanjelikom tradičnej biblickej čestiny a odmietal používanie maďarského jazyka počas bohoslužieb a tam, kde nie je prirodzený. To bolo v rozpore s maďarizačnými snahami Karola Zaia a Ľudovíta Košúta. Nesúhlasil so štúrovcami v ich úsilí kodifikácie slovenčiny, ale podproval ich a obraňoval Štúra v jeho postavení na Katedre reči a literatúry českoslovanskej v Bratislave.