Myjava, 1. dec. 2024 | Vianoce sú krásne obdobie roka a vyčarujú každému z nás pocit radosti a pokoja. Predtým však prichádza magické obdobie – Advent. Slovo Advent pochádza z latinského „adventus“, čo znamená príchod. Advent sa začína prvou adventnou nedeľou, v tomto roku 1. decembra a končí po západe slnka na Štedrý deň.
Začiatky Adventu siahajú do 4. storočia a v Európe sa zaviedol za vlády Karola Veľkého, keď nahradil dovtedajšie slávnosti zimného slnovratu. Adventné obdobie najprv zahrnovalo šesť nedieľ až pápež Gregor Veľký skrátil adventné obdobie na štyri nedele. Štvortýždňové obdobie Adventu nie je len obdobie predvianočnej nákupnej horúčky, ale predovšetkým časom duchovnej prípravy pred slávením Vianoc. V minulosti znamenal advent obdobie očakávania, ticha a striedmosti. Ľudia bývali zdržanliví pri jedle, ale i pri hudbe a tanci, ktoré utíchli dňom Kataríny. Ukončili sa práce okolo domu a obriaďovanie hospodárstva. Domy sa vybielili, začalo sa upratovanie a výzdoba domov.
Symbol Adventu – veniec, je od nepamäti symbolom víťazstva, kráľovskej dôstojnosti, prejave úcty a radosti. Nápad zhotoviť adventný veniec pochádza od hamburského duchovného Johanna Wichlerna. Začiatkom 19. storočia pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole a rozhodol sa zriadiť z milodarov a tvrdej práce útulok pre chudobné a opustené deti. Dom nazval Drsný dom, v ktorom opustené deti pod jeho opaterou boli nielen ubytované, ale sa priúčali remeslu.
Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa rozhodol vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami. Tenšie sviečky predstavovali všedné dni a 4 hrubšie sviečky, symbolizujúce štyri adventné nedele. Neskôr sa upustilo od používania toľkých sviec. V súčasnosti sa dávajú na adventné vence štyri sviece, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec rozptyľuje temnotu a strach. Pre adventnú výzdobu sa traduje používanie červenej, klasickej farby Vianoc a bielej, farby snehu a mrazu. Dizajn ozdôb a symbolov však postupne nahrádzajú iné moderné farby.
Ďalším novodobým symbolom je Adventný kalendár. Otvárať okienka s prekvapením milujú hlavne deti. Kalendár slúži na odpočítavanie dní Adventu ku Štedrému dňu. Rozšírená je papierová verzia v ktorej sa nachádza 24 políčok vyplnených malými sladkosťami. Obsah Adventu vyjadrujú staré adventné piesne – Roráty, zostavené podľa biblických textov. Názov Roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne z Francúzska.
V mnohých kresťanských chrámoch sa konajú adventné koncerty. V čase Adventu sa ľudia snažia viac myslieť na iných a konať dobré skutky. Dôležitou súčasťou Adventu je pôst a rôzne zvyky. V ľudovej kultúre Slovenska má Advent magický charakter začiatku, kedy môžu pozitívne či negatívne budúcnosť ovplyvniť nadprirodzené sily – takzvané „Stridžie dni“. S tými súvisia rôzne ľudové obyčaje a povery, ako veštenie, vinšovanie a podobne. V západnej tradícii je Advent obdobím upokojenia sa, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov. Prispôsobenému dlhým decembrovým nociam. Zvyky a špecificky limitované normy správania zimnej etapy sa začínali na Katarínu, ďalej sa viazali ku dňom Ondreja, Barbory, Mikuláša a Lucie. Známe sú Katarínske zábavy, posledná možnosť zábavy. Pretože počas adventu sa nesmeli konať svadby ani zábavy.
Ďalej sa traduje, aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu. Počasie slúžilo aj na predpovede úrody. Deň Ondreja bol bohatý na veštby o vydaji mladých dievčat. Varili sa halušky s lístočkami, lialo sa olovo, triaslo sa slivkou. Na Ondreja sa tradične jedli hrach, fazuľa, šošovica, kukurica. Všetko, čo sa jedlo v tento deň, malo budúci rok dobre rásť. Barbora je známa svojimi Barborkami. Do vody sa dávajú čerešňové vetvičky a do Štedrého dňa by mali rozkvitnúť.
Šiesty december – sviatok Sv. Mikuláša majú radi najmä deti, ktoré do svojich čižmičiek v predvečer Mikuláša, ak poslúchali, dostanú množstvo sladkých darčekov. Podľa legendy bol Mikuláš biskupom v Myre- dnešné Turecko. Skonal 6. decembra a preto si mnohé krajiny pripomínajú štedrosť tohto nezvyčajného, láskavého muža.
Ľudové tradície v predvianočnom období mali vždy veľa podôb. Zvyky a obrady spojené so sviatkom svätej Lucie patria k tým najznámejším a niektoré sa zachovali a dodržiavajú dodnes. Hovorí sa: „Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc…“
Ľudia sa nevedeli dočkať najkrajších sviatkov roka. Od Lucie do Vianoc je presne 12 dní. A podľa toho, aké boli dni, také mali byť aj mesiace v nasledujúci rok. Svetla ubúdalo, noci pribúdalo, krajina sa odela do bieleho. Hovorilo sa tiež, že Svätá Lucia je kráľovnou zimy. Svetlá a žiariaca, tak by sme mohli preložiť význam mena Lucia. Lucia zo Syrakúz sa narodila na Sicílii v rodine bohatých kresťanov. Ale, zomrela mučeníckou smrťou. Táto veriaca žena sa stala v ľudových tradíciách najväčšou bosorkou. A tak trinásteho decembra sa Slovensko pravidelne menilo na oblasť najsilnejších tradícii. Postupne sa však od nich upúšťalo a venujú sa im skôr len folklórne súbory, ktoré ich uchovávajú pre budúce generácie.
A ako to u nás na Luciu vyzeralo pred niekoľkými rokmi? Ľudia v tomto čase nevychádzali po večeroch z domu a zameriavali sa na duchovnú očistu a očakávanie kresťanských sviatkov. Na Luciu sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu. Chránili sa cesnakom, pred dvere dávali napríklad slamu a cibuľu, cez ktoré sa zlé ženy nemohli dostať. V tento deň bolo zakázané prať, šiť, ľudia si nemohli medzi sebou nič požičiavať. Nesmelo sa pracovať na poli ani doma – ženy oddychovali.
Ale v predvečer Lucie sa v každej dedine zopár dievčat oblieklo do bieleho oblečenia alebo aspoň zahalili do plachty tejto farby. Tvár si zamaskovali múkou a do rúk si vzali husacie krídlo. Vymetali z domov a dvorov temné sily, choroby a trápenia. Vytvárali domácim ochranu pred zlými duchmi.
Tradície boli spájané aj s hľadaním ženícha. Mladí muži vyrezávali každý deň až do Vianoc stolček, na ktorom nesmel byť ani jeden klinec. Vtedy mal čarovnú moc. Rovnakú funkciu mali vraj aj iné predmety zhotovené od Lucie do Vianoc. 13. december bol vedený ako najkratší deň roka a hovorí sa: „ Svätá Lucia ukazuje svoju moc, prináša najdlhšiu noc.‘‘ Po Lucii nasledoval týždeň chudobný na zvyky, no začalo sa už všetko pripravovať na nadchádzajúce sviatky. Tretia adventná nedeľa, sa nazýva aj nedeľou Radosti a zvýrazňuje advent, ako obdobie radostného očakávania. Na štvrtú adventnú nedeľu sa zapaľuje štvrtá adventná svieca, ktorá sa volá – Láska. Podľa tradícii, sviečky na štvrtú adventnú nedeľu zapaľuje otec rodiny.
Po Zlatej nedeli prichádza dlho očakávaný Štedrý deň. Adventné obdobie končí na Štedrý večer po západe slnka. Počas tohto obdobia sa vykonávali rôzne úkony, ktorými sa mali zabezpečiť prosperita, zdravie a šťastie celej rodiny do budúceho roka. Aj napriek množstvu komercie, ktorá v súčasnosti sprevádza Vianoce, pre mnohé rodiny sa Štedrý večer spája s radostnou spomienkou na narodenie Ježiška. K štedrej večeri patrili oddávna vianočné oplátky. Tie na dedinách zvykol piecť miestny učiteľ, rechtor. Pomáhali mu pri tom žiaci, ktorí začiatkom adventu chodili pýtať suroviny na ich prípravu. Pieklo sa po večeroch a keď boli hotové, žiaci ich roznášali spolu s vinšom do jednotlivých domácností.
V našom kraji sa Štedrý večer začínal návštevou kostola. Po príchode domov sa rodina zišla pri štedrovečernom stole, nad ktorým býval zavesený vianočný stromček. Na štedrovečernom stole nemohli chýbať vianočné oplátky s medom a cesnakom, varené pálené, pupáky, polievka, kapustnica, ryba, hus alebo morka, zemiakový šalát, koláče, ovocie a iné dobroty. Celý večer sa niesol v slávnostnej atmosfére. Najkrajšia chvíľa pre deti prichádzala po večeri, keď si našli pod stromčekom darčeky od Ježiška. Na Myjave sme zaviedli tradíciu, že detičky z materských škôl, každú adventnú nedeľu zapaľujú sviečku na veľkom adventnom venci na námestí.
Prajem Vám príjemné prežitie nadchádzajúceho Adventu.
Autor: Vladimíra Jurenková.