Na kopaniciach nezostalo po Židoch takmer nič

Dňa 27. januára 1945 oslobodila Červená armáda koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau. Na základe tejto udalosti si vyhlásením Organizácie Spojených národov od roku 2005 pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.

Na kopaniciach sa usádzali Židia koncom 17. a v prvej polovici 18. storočia predovšetkým z Moravy, odkiaľ boli počas vpádu Imricha Tököliho vyhnaní. Rozvíjali vlastný spoločenský náboženský život, postavili si tu synagógy aj školy.

,,Židovskí obyvatelia dnes zaoberajú sa najviac s kupectvom a priemyslom. Niektorí v druhej polovici minulého stoletia silno zasiahli aj do pytlikárskeho remesla s dodávaním hodvábneho plátenka, čo však dnes už pri všeobecnom klesnutí tohoto remesla je obmedzené na minimum. Niektoré rodiny zaoberajú sa aj so skupovaním zbožia, menovite jačmeňa, ktorý potom prevážajú na Moravu do tamojších pivovarov. Židia konversujú najviac v nemeckej reči a mnohí túto reč udávajú si aj za materinskú a preto je vykázané v štatistike toľko Nemcov, kdežto skutočných Nemcov na Myjave vôbec niet‘‘napísal historik a spisovateľ Július Bodnár vo svojom diele Myjava v roku 1911.

Pamätník obetiam holokaustu v Starej Turej

Židovský náboženský život sa tvoril predovšetkým vo Vrbovciach, v Brezovej pod Bradlom, v Myjave, v Starej Turej a silná komunita bola v Bošáckej doline a Moravskom Lieskovom.

V Brezovej fungoval rabinát v ktorom sa združovali Židia z 13 okolitých obcí. Najväčší rozkvet komunít nastal v polovici 19. storočia. Dalo by sa povedať, že vo vzťahu k ostatnej populácii, tak ako všade, aj tu jestvovali isté nezhody zapríčinené rozdielnym sociálnym postavením obyvateľstva, nikdy však neboli na takej zlej úrovni, aby sa tu Židia nemohli rozvíjať a žiť v relatívnom pokoji. Toleranciu umocňoval aj fakt, že miestnu ekonomiku spravovalo poväčšine evanjelické obyvateľstvo. K nepokojom prichádzalo sporadicky a vždy boli zapríčinené celospoločenskými zmenami.

Do tridsiatych rokov 20. storočia sa komunita zmenšovala a definitívnu ranu priniesli hrôzy druhej svetovej vojny a transporty do koncentračných táborov, kde zahynuli asi štyri stovky Židov z kopaníc. Počas vojny sa tu písali príbehy, ktoré si my už len ťažko vieme predstaviť. Človek zápasil o vlastné prežitie, skrýval sa a pomoc našiel i v tunajších končinách u ľudí, ktorí tým riskovali svoje životy. Po vojne sa Židov vrátilo podstatne menej a prevrat v roku 1948 zapríčinil ich ďalší odliv do zahraničia. Zostala ich iba hŕstka.  Po židovských komunitách tu zostali budovy, ktoré roky vzdorovali socialistickej prestavbe, napokon sa však o ne už nemal kto starať a tak chátrali, až boli všetky zbúrané. Najlepšie situáciu znázorňuje synagóga v Brezovej pod Bradlom, ktorú využívali ako uhoľný sklad a garáž pre traktor.

Pamätná tabuľa na mieste, kde v Myjave stála synagóga

Jediné dochované hmatateľné pamiatky sú staré cintoríny na pokrajoch miest a obcí, ktoré sa snažia z úcty zachovávať skupiny dobrovoľníkov. Miesto zbúranej synagógy v Myjave dnes označuje pamätná tabuľa za evanjelickým kostolom. Patričnej úcte sa Židom dostalo v Starej Turej, kde bol cintorín zrekonštruovaný a bol tu vystavaný i pamätník. O údržbu sa rovnako snažia napríklad  aj v Brezovej či v Bošáci. Ďalšie cintoríny však naďalej bojujú s ľudskou nevedomosťou, zabudnutím, neúctou či rozrastajúcou sa vegetáciou. Najdôležitejšie však je, aby sa na tragickú kapitolu ľudských dejín akou bola druhá svetová vojna a holokaust nezabudlo v našej pamäti. Za životy Židov a ďalších miliónov  ľudí stratených v najkrvavejšom konflikte nie sú zodpovedné súčasné generácie mladých ľudí. Tie sú však zodpovedné za životy nás všetkých tu a teraz, aby už nikdy nebola ľudská dôstojnosť tak masovo pošliapaná.

Darujte Kopaničiarskym novinám dobrovoľný príspevok a pomôžte nám ďalej tvoriť. Ďakujeme!

🤲 CHCEM PODPORIŤ NOVINY ♥️