Stará Turá, 18. mar. 2024 | Dom kultúry Javorina a Vladimír Pyxel Domen pozývajú verejnosť a všetkých nadšencov fotografie na autorskú výstavu “Okamih v príbehu’’.
Vladimíra Domena poznajú všetci pod svojskou prezývkou Pyxel. Nie nadarmo viaže rodáka z Myjavy toto meno s každodennou súčasťou jeho práce. A hoci má obrázkový prvok, alebo ak chcete ‘’pixel’’ v slove pôvodne mäkké i, má to čosi spoločné. Aj fotografi sa môžu držať tvrdých zásad pravidiel dobrej fotografie, ale zároveň využívajú svoje individuálne fotografické oko, pri ktorom zohráva úlohu jemnosť a cit.
Čo ma prekvapilo je, že si Myjavčan srdcom i dušou, v meste sa venuješ dlhé roky foteniu kultúrnych a športových akcií a si tu prakticky dosť známy, ale tvoja prvá, oficiálna autorská výstava bude v Starej Turej. Prečo?
Zorganizovať výstavu som mal v pláne už dlhšie. Fotím dvadsať rokov, tak som si povedal, že by sa už patrilo, navyše som to bral ako taký darček pre seba k mojej blížiacej sa tridsiatke. Raz som fotil na Starej Turej koncert Zuzany Smatanovej a len náhodou som sa tam stretol a porozprával s riaditeľkou DK Javorina, pani Adámkovou a padla reč aj o výstave. Asi po roku ma oslovili, tak som si povedal že sa toho ujmem a idem s chuťou do toho.
Dvadsať rokov ja naozaj dlhá doba. Viem, že s fotením máš spojený celý školský, profesný aj súkromný život, je to tvoja vášeň a životná náplň. Koniec koncov, bez toho by to nešlo.
Áno, vlastne som začal s trochou nadnesenia už ako štvorročný. Na školskom výlete som vzal otcovi fotoaparát a okamžite minul celý film. Hovoril mi, že mi nechcel pokaziť radosť, ale musel vytiahnuť film, lebo vtedy predsa len neboli úplne lacné a hneď by som všetko vyfotil. Takže som cvakal naprázdno. To bol prvý životný impulz. U dieťaťa sa už v rannom veku prejavujú smery, v ktorých vyniká alebo má nejaké nadanie. Môžem poďakovať jedine mojim rodičom, že ma podporovali a nechali ma svoju záľubu rozvíjať. Čo sa týka školy, najprv som chodil na gymnázium v Myjave, ale priznám sa, že som nepatril medzi úplne najlepších študentov a tak som hľadal alternatívy, kde by bolo možné venovať sa, alebo sa aspoň priblížiť k foteniu. Už tam som vlastne začal s fotením školských akcií. Vyštudoval som síce ako kameraman, zvukár a strihač na Súkromnej strednej umeleckej škole v Košiciach, ale fotky pri prirástli k srdcu najviac. Po škole som začal podnikať v rámci fotografovania a tvorby videí a som šťastný, že sa tomu venujem až doposiaľ.
Tvoja výstava má názov Okamih v príbehu. Ide o určitý zmysel v rámci nejakej témy celej výstavy, alebo sa skôr jedná o prierez tvojej práce naprieč rokmi?
Najkrajšie je, že fotky vystihujú moment, kúsok diania, zachytávajú príbehy a emócie v čase. Preto je to okamih príbehu. Výstava bude skôr prierezom, s fotografiami rôznych žánrov. Sú tam napríklad koncerty a k nim popísané príbehy, na ktoré miesta a k akým zaujímavým ľuďom som sa prostredníctvom fotenia dostal. Už počas štúdia v Košiciach som bol oficiálnym fotografom Steel Arény a vďaka tomu som mal česť stretnúť sa s umelcom ako Karel Gott, ďalej mi pred objektívom v úvodzovkách zapózoval pán Juraj Kukura, v súčasnosti sprevádzam na koncertoch kapelu DARS – Desmod a Robo Šimko a tiež som už fotil aj pre Zuzanu Smatanovú. Návštevníci výstavy si teda okrem fotografií budú môcť prečítať aj príbehy, ako k fotkám prišlo, môže ich to trochu vtiahnuť do zákulisia fotenia a mojej tvorby.
Spomínal si mi však, že to nebudú tvoje prvé fotky, na ktoré sa ľudia môžu pozrieť prostredníctvom výstavy a dokonca sa ti črtajú aj ďalšie miesta, na ktoré by si svoje fotografie chcel priniesť.
Kedysi som sa zúčastnil celoštátnej fotografickej súťaže AMFO v kategórii autorov do 21 rokov a ako najúspešnejšiemu Slovákovi sa mi v rámci súťaže pošťastilo postúpiť a vystaviť svoju fotku v Abu Dhabi. Túto fotografiu budú môcť vidieť ľudia aj na výstave v Starej Turej, pod názvom Dlhá cesta. Vznikla náhodou, pre ceste vlakom do Košíc v prázdnej uličke staršej súpravy. Keď som sa rozhodoval, ktorá fotografia ma na súťaži má reprezentovať, nevedel som, prečo práve táto. Dal som na intuíciu, povedal som si, že nemám čo stratiť a podarilo sa. Keď sa mi niektoré veci podarí dotiahnuť do konca, mohla by sa z tejto výstavy podariť putovná šnúra naprieč Slovenskom a fotky by sa mohli dostať aj do Česka.
Vôbec by som sa nenahneval, keby sa našli aj sponzori, ktorí by ma chceli podporiť, takže týmto ich pozdravujem. Samozrejme za podporu ďakujem mestu Myjava, za príležitosť fotiť pre mesto akcie, ďakujem chalanom z Bunch of Barbers Myjava za vždy dobrý účes a tiež ďakujem všetkým, ktorí čítajú tento článok, pretože aj vy ste okamihom istého príbehu, ktorý sa oplatí zachytiť.
Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok, 21. marca 2024 o 17. hodine, v Dome kultúry Javorina, Stará Turá. Výstava bude prístupná do 10. apríla, v pracovné dni, v čase od 10. do 16.00 h.