Stará Turá, 9. apr. 2023 | Posledný marcový deň sa na staroturianskom námestí niesol v znamení privítania jari. Okrem remeselného trhu, súťaže veľkonočných koláčov, vystúpenia detí a rozlúčky s Morenou, predstavila v rámci programu v Dome kultúry Javorina pani Ľubica Sádecká zo Zamaroviec svoju súkromnú zbierku krojov Trenčianskeho regiónu.

Zberateľské nadšenie pani Ľubice začalo v roku 2019 prvým krojom z Hornej Súče. Ten chcela doplniť aj o kroje z rodnej obce a miest pôvodu rodičov. K ľudovým odevom z Istebníka, Soblahova, či Trenčianskej Teplej ale pridávala postupne aj ďalšie, čím vznikol základ zbierky, ktorá dnes číta cez desiatky krojov a ich častí, vrátane odevov z kopaničiarskej a podjavorinskej oblasti  – Myjavy, Krajného, Bziniec pod Javorinou a ďalších.

,,Začala som chodiť po domoch, no a keď mi často hovorili, že kroje vyhodili, alebo spálili, povedala som si, že skúsim ešte zachrániť to, čo u ľudí zostalo. Mám inzeráty, ľudia mi volajú, ak nejaký kroj majú. Väčšinou sa jedná o predaj, ale stalo sami, že mi aj niekoľko kusov darovali, pretože inak by ich vyhodili. Závisí to samozrejme od ľudí. Niekde som kúpila kompletný za desiatky, inde za stovky eur.‘‘

Milovníci folklóru si v Starej Turej prišli na svoje. Trukovanie – ukážku tradičnej tvorby krojov z okolia Piešťan predviedla Lenka Černoková.

Napriek tomu, že sú kroje v pôvodnom stave, vyzerajú výborne. Akoby sa svojmu spečatenému osudu vyhli až zázračne, aby mohli svoju krásu opäť ukázať ľuďom – tentoraz vo výstavnej sieni, ako ľudové umelecké diela. Vzhľadom na náročnosť a precíznosť ručne vyšívaných ornamentov, by si závažnejšia oprava pochopiteľne vyžadovala detailné odpáranie a veľmi opatrné čistenie. Pôvodným stavom takto pani Ľubica zachováva autenticitu a historický nádych.  ,,U jednoduchších častí niektorých krojov, kde nehrozí pustenie farby, si čistenie dovolím. V prípade kazu sa však rada obrátim na krajčírky.‘‘

Vzhľadom na výnimočné nosenie pri oslavných udalostiach, najmä cirkevných sviatostiach a do kostola, sa dajú ešte aj dnes nájsť v starých krabiciach a na povalách veľmi pekne zachované kúsky. Patrili medzi najvzácnejší osobný majetok, ktorý ľudia vlastnili, preto sa oň aj patrične starali. Šatstvo znosili aj na celé dekády, niekedy, až kým ho doslova nezodrali.

,,Typickými materiálmi bolo súkno, konopné či ľanové plátno. Vo všedné dni a na prácu sa nosili jednoduchšie odevy, bez ozdobnej výšivky. Poprípade využili aj staršie, čiastočne zničené kroje.‘‘

Slovensko má v tomto ohľade veľmi bohatú históriu. Prakticky každá obec, alebo región, sa môže pochváliť svojím dedičstvom. K rôznorodosti krojov prispelo historické pozadie, vzájomné kultúrne ovplyvňovanie, náboženstvo, prírodné podmienky a potreby určujúce dostupné suroviny, druh zamestnania, ale i stav v rámci spoločnosti, či dokonca rodiny. Každý kroj mal dané spôsoby nosenia a náležitosti, podľa ktorých bol rozoznateľný.

,,Aj názvoslovie jednotlivých častí krojov je bohaté. Jednotlivými časťami sú napríklad rukávce, pás, rubáč alebo aj garaša, zástera, spodnička.  U mužských to môže byť lajblík, košeľa, súkenné nohavice. Často sa ma pýtajú, prečo nemám napríklad takú Lubinu. Tam je v porovnaní s Bzincami pod Javorinou vraj rozdiel len vo viazaní ručníka. V Bzinciach sa dokonca rozdeľovala príslušnosť podľa toho, kde bola uviazaná mašľa. Neovládam tieto spôsoby nosenia úplne presne, vždy sa ale snažím nájsť z danej obce niekoho, kto by mi poradil a postupne zbieram potrebné informácie.‘‘

Kroje dnes poznáme predovšetkým z folklórnych festivalov a speváckych, či tanečných vystúpení. Vo väčšine sa jedná o hodnoverné odevy z 19. a 20. storočia. V priebehu minulého storočia sa nástupom zmien v životnom štandarde ľudí, spôsobeného industrializáciou a postupujúcimi globálnymi módnymi trendmi, začalo pôvodné, ľudové oblečenie vytrácať.

,,Je zaujímavé, že ženských sa zachovalo viac, pretože muži sa z nich vyzliekli omnoho skôr. Vlastním teda viac tých ženských a preto by som sa chcela týmto aj obrátiť na ľudí v prípade, ak majú mužské kroje.‘‘

Dovoľujeme si preto, v nádeji na prípadnú záchranu ďalších krojov, uverejniť kontakt na pani Sádeckú – 0905 230 829. Zbierku krojov Trenčianskeho kraja môžete ešte stále navštíviť. Expozícia je k dispozícii na 2. posch. DK Javorina, 11. – 18. apríla 2023, denne od 8.do 16. hodiny. Odporúčame!

Titulka a foto: KN.