Mária Royová sa narodila 26. novembra 1858 ako najstaršia dcéra staroturanského farára Augusta Roya a matky Františky, rodenej Holuby. Už pôvod rodičov dával predpoklad pre pokračovanie národnej uvedomelej línie a tak sa aj stalo. Od detstva písala rozprávky a povesti. Vzdelanie získala u otcových kaplánov, neskôr strávila rok u ujca Daniela Minicha a navštevovala nemeckú meštiansku školu v Modre.
Okrem písania mladú Máriu uchvátila rovnako vrúcne hudba. Hrala na klavíri, skladala chrámové a hymnické piesne, vojenské pochody, krakoviaky a ďalšie. Jej prvé veľké dielo vyšlo v roku 1906 ako Piesne sionské a skladalo sa z 310 piesní. Jedná sa o prvé dielo s duchovnými piesňami, vytvorené slovenskou ženou.
Pre mestečko Stará Turá sa stala spolu so sestrou Kristínou stelesnením dobročinnosti a starostlivosti o druhých. Jej charitatívna práca sa dá označiť ako všestranná a priekopnícka. Bola pri založení diakonického strediska Modrého kríža, pôvodom švajčiarskej organizácie, bojujúcej proti alkoholizmu.
So sestrou sa rovnako začali starať o opustené deti a siroty tzv. hauzirantov či hauzízerov – podomových obchodníkov, ktorí cestovali po Rakúsko-Uhorsku. Neskôr, v roku 1911, zo zbierok od ľudí získali prostriedky na založenie sirotinca, prezývaného Chalúpka. Tu s ďalšími dobrovoľníčkami vychovávali desiatky detí a už o rok na to založili vďaka milodarom veriacich i malú nemocnicu – pre podjavorinský kraj významnú dejinnú inštitúciu, ktorá sa zaslúžila o rozvoj zdravotníctva a výchovu zdravotných sestier. Mária sa popri svojej sestre venovala viac duchovnej činnosti a maximálne sa oddávala sociálnej práci a chodu vzniknutých zariadení. Zomrela 25. februára 1924, je pochovaná na cintoríne v Starej Turej pri hroboch svojich rodičov.