Les pri Senici ukrýval desiatky popravených. Vďaka občianskemu združeniu z Vrboviec tam vyrástol pamätník

Les pri Senici, zvaný Surovinský, ukrýva smutné príbehy zavraždených z rokov 1944 a 1945, o ktorých sa už pravdepodobne s tak dlhý odstupom času nič nové nedozvieme.

Senica bola sídlom poľného nemeckého žandárstva a neskôr od r. 1944 nemeckej vojenskej polície. Spolu s Hlinkovou gardou zisťovali na Záhorí a myjavsko-brezovských kopaniciach podozrivé akcie a zaisťovali osoby.  Tie končili aj v senickej väznici. Keď sa preplnila, nepriateľov a väzňov likvidovali v lese za mestom.

V Surovinskom lese  podľa odhadov môže ležať až 80 popravených a umučených obetí z okolia, ale aj z iných regiónov a zahraničia – nepriateľov režimu, partizánov, účastníkov odboja. Ich identitu sa pri exhumovaní nepodarilo vo väčšine prípadov zistiť.

Práce na pamätníku, zdroj: Elena Šeligová

Doposiaľ toto miesto s tragickou minulosťou nebolo nijak označené a možno by v budúcnosti zapadlo do úplného zabudnutia. Aj množstvo domácich obyvateľov ani len netušilo, čo sa v tomto lese za Senicou na sklonku vojny dialo.

To sa zmenilo zásluhou Občianskeho združenia Johanky Hrebendovej Bórikovej z Vrboviec, ktorého predsedom je iniciátor projektu pamätníka Pavol Vandelia. S pomocou dobrovoľníkov z Klubu ochrancov zelene KOZEL, ZO SZPB Senica a Záhorského osvetového strediska a za podpory Ministerstva obrany, Trnavského samosprávneho kraja a mesta Senica postavili na tomto mieste pamätník obetiam popráv. Jeho postupná realizácia trvala a 1 a pol roka a slávnostné odhalenie sa uskutočnilo 18. októbra 2021.

“Ďakujem i touto cestou OZ JHB za dokončenie myšlienky, ktorá bola živená viac ako 70 rokov, žiaľ čakala až do dnešných dní. Osobitne ďakujem p. Pavlovi Vandéliovi, ktorý je členom nášho obecného zastupiteľstva a našu obec dôstojne reprezentuje i v širokom okolí“ – napísal Dušan Eliáš, starosta obce Vrbovce, ktorý sa odhalenia pamätníka zúčastnil. (viď. foto)

Zdroj: FB Vrbovce, dedinka v údolí

Jedinou väčšou publikáciou približujúcou väzenské pomery v senickej väznici a smutný koniec ľudí v Surovinskom lese je z roku 1991 od pána Juraja Zuščíka, “Hroby bez náhrobníkov alebo Súvislosti tajomstva Surovinského lesa“. Je v nej popísaných viacero svedectiev obyvateľov z kopaníc o krutom zaobchádzaní a trýznení väzňov dozorcami, ako aj rozprávanie o neistote a strachu, ktorí väzni zažili, keď pri prevozoch netušili, či neskončia práve v Surovinskom lese.

Nový pamätník, ktorý je prakticky zázrakom, pretože bol postavený 77 rokov od II. sv. vojny už nedovolí, aby sa na desiatky obetí fašistickej svojvôle v tomto kraji v histórii zabudlo.