Myjava, 30. nov. 2024 | Myjava sa stala dejiskom druhého kola Slovenskej národnej ligy v pretláčaní rukou. Šport, ktorý má prilepený stereotyp krčmového merania síl, dokáže ponúknuť oveľa viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Zápasníkov v pretláčaní rukou alebo tzv. armwrestlingu, u nás združuje Slovenská asociácia pretláčania rukou a keďže je Myjavčan Martin Klimek zakladateľom a zástupcom miestneho klubu, podujal sa odprezentovať tento zaujímavý šport aj na domácej pôde. Išlo o vôbec prvé podujatie podobného druhu, ktoré sa na Myjave konalo.
,,Veľa Myjavčanov ani nevie, že tu je takýto šport a klub, ako TJ AWK Spartak Myjava. Sme tretím rokom po sebe tretí najúspešnejší klub na Slovensku. Možno by som pomýšľal aj na to druhé, alebo prvé miesto, ale to by som musel viac na to šliapnuť, zmobilizovať ľudí a zvýšiť členskú základňu.‘‘ Uvažoval Martin Klimek, ktorý okrem organizácie a dohľadu na priebeh podujatia dokázal aj prepnúť do športového módu a vybojovať si vo svojej kategórii prvenstvo na stupni víťazov, ktoré zaiste doma dobre chutilo.
140 účastníkov z dvanástich klubov vytvorilo pri absolútnej premiére tohto športu pod umelým osvetlením športovej haly v Myjave najväčšiu účasť v rámci súťaží slovenskej ligy. Dôležitosť športového eventu podčiarkla aj prítomnosť zahraničných mien z Česka, Ukrajiny, Rakúska, či Gruzínska. Myjavčania sa pred domácim publikom blysli, ich celková bilancia bola 15 cenných kovov a armwrestlingový klub zaradila medzi tri najúspešnejšie celky druhého kola tejto súťaže. Výborná reprezentácia a organizácia potvrdila kvalitu domáceho tímu a podujatie zároveň splnilo účel priblížiť tento menej známy šport Myjavčanom.
,,Je síce pravda, že pretláčanie je undergroundový šport, pretože nepatrí medzi tie top sledované. Veľmi však tomu dnes dopomáhajú sociálne siete, kde sa armwrestling začína viac a viac promovať. Keď sme sa ako Československo rozdelili, v 90. rokoch a na prelome milénií sme mali veľmi dobrú základňu. Náš terajší predseda, Ján Germánus, je 14-násobný majster sveta a mali sme rovnako veľa ďalších talentov, najmä v mužskej časti. V súčasnosti vo svete narastá konkurencia, ale stále sa doma nájdu hviezdy, ako napríklad Peter Čeleš z nášho myjavského klubu, ktorý je vicemajstrom Európy aj sveta za rok 2024. Ján Germánus už nemá komu čo dokazovať, dokázal obrovské veci v tomto športe a stále má určité výsledky. Sú tu však mladí a draví pretekári, ktorí môžu čerpať z jeho prítomnosti, môže pre nich byť motiváciou.‘‘ Hovorí Maťo Klimek o legende z revúckeho klubu Magnezit, držiteľovi svetového rekordu na bench presse, ktorý sa ukázal aj v kopaničiarskej metropole.
Sledovať Petra Čeleša pri jeho zápoleniach so súpermi bol na Myjave až zážitok. Zatiaľ, čo mnohí súťažiaci sa snažili vytvárať už pohľadom a úchytom na súpera tlak, myjavský silák s pokojom, chladnokrvne zapretý o súťažný stôl suverénne prevrátil ruky všetkým, ktorí mu prišli ‘‘do rany‘‘ a zaslúžene si prevzal najväčší pohár.
,,Keď prvýkrát prišiel Peter do môjho klubu a mal som možnosť vyskúšať ho za stolíkom, už vtedy som pocítil, že je toto je talent. Asi do pol roka ma začal porážať, čo sa nikomu dovtedy nepodarilo. Niekedy nestačí byť iba talent, ale človek musí makať a Peťo tieto veci dokáže skĺbiť. Je to zároveň dríč a teraz mu tento prístup prináša ovocie.‘‘
Pretláčanie rukou však nie je len mužskou doménou. Na Myjave sa predstavila široká škála športovcov, už od 12 ročných mladíkov. Samostatnou kategóriou boli najmä ženy, ktoré si pri súťažných stoloch vôbec nič nedarovali. Nejedna z nich by ‘‘na páke‘‘ prevrátila hocakého chlapa, možno aj so stolom.
,,Na Slovensku máme výborné ženy. Barbora Bajčiová je najsilnejšia žena na svete, dlhodobo neporazená a na každom podujatí berie zlato. V našom tíme máme tiež jednu ženu, volá sa Anastasia Pastorková, je z Nového mesta nad Váhom a tomuto športu sa venuje asi dva roky. Má neskutočné výsledky, no vždy jej ako keby medaila iba o kúsok unikne. Verím, že budúci rok už potvrdí svoju výkonnosť a kvalitu.‘‘
Začiatky myjavskému klubu pretláčania rukou sa začali pred asi ôsmimi rokmi, boli skromné a doteraz aj sú. Klub napriek tomu zaznamenáva mimoriadne úspechy na tých najprestížnejších podujatiach. To skôr podčiarkuje neúnavnú snahu a tréningový proces, vďaka čomu má myjavský klub dnes cveng nielen na Slovensku, ale už aj v zahraničí. Mal totiž zastúpenie na májových Majstrovských Európy v Bratislave, ako aj v auguste na svetovom šampionáte v moldavskom Kišiňove. V oboch prípadoch sa z cenného kovu tešil spomínaný Peter Čeleš.
,,Podmienky sú asi najskromnejšie, aké môžu byť. Cvičíme v garáži tu na Myjave, kde predtým parkovalo auto a rodičia mi umožnili využiť tento priestor na menší klub. To je zároveň aj výhoda tohto športu. Stačí ti jedna kladka, jeden stolík, nejaké tie činky. Hlavne sa mi potvrdzuje, že čím ťažšie podmienky, tým si lepší a máš väčšiu chuť po tom víťazstve ako možno tí, ktorí trénujú v nejakých multifunkčných zariadeniach a majú tam k dispozícii všetko. Pamätám si jedno heslo Juraja Michaličku (dlhoročný úspešný slovenský reprezentant pozn. red.) a to znie – z garáže až na trón. On sa z tej garáže naozaj na ten pomyselný trón dostal.‘‘
Pretláčanie rukou, u nezorientovaných v tomto športe, evokuje skôr krčmové siláctvo pri pive, či ukazovanie si sily v školských laviciach. Každý sme možno takú, či podobnú situáciu azda zažili, no opak môže byť pravdou. Práve v armwrestlingu človek ukazuje nielen svoju silu, odhodlanie a pripravenosť, ale aj charakter. Každý výkrik od bolesti zamrzí, každá podaná ruka a úsmev po vyhranom či prehratom súboji značí istú pokoru a uznanie, že exituje aj niekto silnejší či rýchlejší a s tým sa treba zmieriť nielen v športe, ale vyrovnať sa aj celkovo v živote. Pevné a veľké ruky sú navyše výhodou, ktorú ocenia športovci i nešportovci, dbajúci na svoju fyzičku a výzor.
Kľúčom k víťazstvu je zabrať v tej najvhodnejšej chvíli, byť pripravený a dať do toho od prvej milisekundy všetko, lebo už už ona môže rozhodnúť o výsledku. Dokonalé sústredenie je preto nevyhnutným prostriedkom úspechu. Zápas niekedy trvá sotva sekundu, inokedy sú do seba borci zakliesnení aj minútu, ktorá pri vypätí všetkých síl niekedy pôsobí, že čas sa spomalil. O dodržanie správneho prevedenia sú zodpovední rozhodcovia, ktorí strážia každý centimeter úchytu. Pri zaváhaní alebo nesprávnej pozícii signalizujú aj tú najmenšiu chybu.
,,Myslím si, že je to pekný šport. Je v ňom akcia, človek musí mať prípravu a striktne dodržiavať určité pravidlá a chudnúť do určitých kategórií. Takže príprava je, ako v hocakom inom športe, veľmi dôležitá a športovec tomu musí veľa obetovať. Čas, pot a niekedy aj tie slzy. Nie je to len o hrubej sile, ale je to najmä technický šport. Áno, laik si povie, že ide iba o nejaké krčmové pretláčanie, technika však robí 60-70 percent. Potom je tam sila, rýchlosť a dynamika. Niekedy môže byť športovec silnejší, ale práve ten, kto má rýchly reakčný čas a výbušnosť, ho dokáže poraziť.‘‘ Povedal Martin Klimek.
Foto: Pre TJ AWK Spartak Myjava M. Kovanič.