Višňové, 27. nov. 2023 | Čachtické Karpaty predstavujú jednu zo štyroch súčastí pohoria Malých Karpát. Ak sa vám pri ich mene vybaví Čachtický hrad a potom dlho nič, tak vedzte, že tento rozlohou malý, no zaujímavý kúsok prírody ukrýva oveľa viac, ako by ste si na prvý pohľad mysleli.

V strede najsevernejšieho podcelku Malých Karpát sa nachádza Čachtický kras.  Slovo kras pomenováva vápencovú oblasť, ktorá je veľmi unikátna vzhľadom a štruktúrou ako na povrchu, tak aj pod ním.

Vchod do Čachtickej jaskyne, ktorá bola objavená cez závrt. Zdroj: CHKO M. Karpaty.

Nachádza sa tu najväčší krasový závrt Malých Karpát. Závrty sú lieviky, ktoré odvádzajú vodu z povrchu do podzemia. Preto je kras na povrchu zväčša suchý a prebieha tu silná erózia, limitijúca akékoľvek poľnohospodárske využitie. Gigantmi medzi závrtmi v celom pohorí sú Špringerove jamy. Nachádzajú sa severne od vrcholu Drapliaka, najväčší z nich má priemer  572 m a zaberá plochu 23 000 m2. Celkový počet 86 objavených závrtov na tak malom území naznačuje, že jeho bohatosť nie je len na povrchu, ale aj v podzemí. Voda totiž preniká do zložitej jaskynnej spleti, ktorú reprezentujú viac ako tri desiatky jaskýň. Určite poznáte Čachtickú, ktorá je nielen najznámejšia, ale je najväčšia. Jej členitá dĺžka presahuje neuveriteľné 4 kilometre a najnižšie objavené  priestory sú v hĺbke 110 metrov. Jej bohatú výzdobu reprezentujú kvaple rôznych tvarov a veľkostí.

Zaručene sa pobavíte na menách niektorých ďalších jaskýň. Jaskyniari sa pri ich pomenovávaní vyblbli a tak tu môžeme nájsť Jaskyňu dvoch švagrov, Jaskyňu Odkiaľ Majko vyhnal jaskyniarov, Sondu Komsomolcov, či Jaskyňu, ktorú kopal môj dedo. Samozrejme, jedná sa o významné speleologické a geologické lokality, častokrát ťažko dostupné, takže nie sú voľne prístupné.

Pohľad na Čachtický kras zo 60. rokov. Zdroj foto: OS Čachtice.

Čachtické Karpaty sa delia na severné Nedze a južný Plešivec. Kedysi boli takmer úplne odlesnené a pastieri ich využívali na pasenie dobytka. O tom svedčí niekoľko chotárnych názvov a medzi nimi najsevernejší vrch Malých Karpát a zároveň najvyšší vrch Čachtických Karpát, Salášky (588 m. n. m). Na Čachtickej planine, ktorá je dominantnou súčasťou krasu, ešte jestvujú zvyšky odlesneného územia, na ktorom najlepšie vidno pôvodnú krajinu a jedinečný znak tunajšej prírody – škrapy, teda krasové javy vznikajúce zvetraním hornín, zoradené do pásov. Ich foriem a typov je na planine toľko, že sa jedná o miesto s najvyššou početnosťou a zároveň sa tu nachádza najzachovalejšie škrapové pole v Malých Karpatoch.

Škrapy v líniách na Drapliaku. Zdroj foto: OS Čachtice.

Veľkú početnosť súvisiacu s jaskyňami tu majú i netopiere, len v Čachtickej jaskyni bolo zistených osem druhov. Fauna i flóra, viažuca sa ku krasovým územiam, je tu veľmi bohatá. Aj samotný Čachtický hrad leží v národnej prírodnej rezervácii Čachtický hradný vrch so vzácnou lesostepnou vegetáciou medzilaďovej doby. Chránenými pamiatkami a územiami sú tiež Čachtická jaskyňa, Málová s výskytom ponikleca, či skalná step na vrchu Veľký Plešivec.

Takmer úplne zalesnené územie pretína riečka Jablonka, v danom úseku nazývaná aj Hrabutnica. Zdroj: TUZVO.

Vzhľadom na polohu turisticky atraktívnej zrúcaniny Čachtického hradu, poznajú návštevníci zväčšia južnú časť Čachtických Karpát. Turistom je však umožené sa k nemu dostať aj primo z Nového Mesta nad Váhom, a to po žltej turistickej značke míňajúcej Čachtickú jaskyňu. Ďalšie miestne cestičky vedú napríklad z Hrušového, priamo cez vrchol Salášok.

Turisticka mapa. Zdroj: mapy.dennikn.sk

Zdroj info: Alexander Lačný, Štátna ochrana prírody SR

Autor titulky: Daniel Goldbach.