Myjava, 20. máj 2023 | Na 26. ročníku Koštovky páleného v Myjave, si majitelia prevzali ocenenia za najlepšie destiláty. Zmyslom koštovky je prezentácia najkvalitnejších destilátov, propagácia pestovateľskej a pálenčiarskej práce a prezentovanie tradície výroby a koštovania pálenky na spoločenskej úrovni.
Myjavská koštovka je najstaršia na Slovensku a rovnako patrí medzi najväčšie spoločenské udalosti podobného druhu v republike, s bohatou medzinárodnou účasťou. Kvalitu viac ako 600 vzoriek zo 75 prihlásených obcí, hodnotila degustačná komisia, zložená z odborníkov z celého Slovenska i Česka, pod vedením Radka Juráka zo Slovenského Rádu rytierov destilátov. Podľa 50 – bodového systému, hodnotilo 17 komisií chuť, vôňu, vzhľad, intenzitu a celkový dojem z každej vzorky. Najväčšie zastúpenie na súťaži mali slivky, našli sa však aj raritnejšie druhy, ako drienkovica, vínovica, či repovica. Medzi ročníkmi destilátov, ktoré sa najčastejšie pohybovali od roku 2018, vyčnievala vekom 70-ročná belovica P. Adamca z Myjavy, ktorá si za veľmi dobú kvalitu vyslúžila 40 bodov.
Vrcholom podujatia bola dražba páleného, v ktorej mohli zúčastnení získať tie najkvalitnejšie destiláty a zároveň tak podporiť organizovanie podujatia. Najviac sa buchol po vrecku pán Zdeňek Mencl, vášnivý milovník moravského folklóru od východočeských Krkonoš, ktorý si z dražby odniesol šesť fliaš. Manželka sa však usmievala a miestami ho aj podporovala, takže všetko bolo v najlepšom poriadku.
,,Sú tu skutočne milí ľudia a to, čo pre nás, pre nejakých “čecháčkov“ z ďaleka robia, to sa nedá ohodnotiť nejakými eurami. Radi sa k týmto ľuďom vraciame. Mrzí ma ale, že som nevedel, že tu prebieha dražba. Zrušil by som penzijné fondy,“ žartoval pri mikrofóne pán Mencl.
Absolútnym víťazom Koštovky páleného 2023 sa stala slivovica pána Jaroslava Drienika z Lysej pod Makytou, ktorá dostala najväčší možný počet bodov a prívlastok jedinečného destilátu. ,,Treba na to veľa umenia i šťastia. Vyrobiť taký destilát sa nepodarí každý deň. Potreba na to kvalitné suroviny aj veľa páleničiarskeho umu, aby to bolo včas vykvasené, vypálené a tak ďalej. Veľmi veľa faktorov tam zohráva úlohu,“ komentoval svoje víťazstvo J. Drienik.
Domáce osadenstvo potešil výsledok Myjavskej pálenice, ktorá si odniesla prvenstvo za najlepšiu slivovicu. Mimoriadne dobre boli hodnotené najlepšie destiláty durandiovice, ktorej prvé tri miesta putovali k moravským priateľom do Veľkej nad Veličkou. Za najlepšiu, 49-bodovú jablkovicu, si prevzal ocenenie Peter Kostanjevec z Podolia. Najlepšiu hruškovicu majú zásluhou Tomáša Prachařa vo Veľkej nad Veličkou a marhuľovicu Slovenský záhradkársky zväz z Radimova.
Čo sa týka domácich pestovateľov z kopaničiarskeho regiónu, skvelé výsledky získali slivovice Ivana Boora z Brezovej, Pavla Kováča zo Starej Myjavy a Jána Valáška z Vrboviec, jablkovice Dušana Konečníka z Krajného a Pavla Majtána z Brestovca, hruškovica Mariána Ferianca z Rudníka, víťazná repovica Jána Zelenáka z Vrboviec, či durandiovice Pavla Medveďa a Dušana Sládečka z Myjavy.
Jedinečným a príznačným ovocím pre myjavskú oblasť sú belice. Najlepšiu pálenku z nich robí pán Peter Hazucha z Košarísk, ktorého destilát získal 49 bodov. Ako však sám hovorí, o tento pôvodný, dnes už čoraz vzácnejší strom, väčšina gazdov kvôli jeho špecifikám nemá veľký záujem.
,,Kedysi sa to bralo, ako taký odpadový druh slivky, ale robí sa z toho dobrý lekvár a pálenka. Len tie stromy sa nám začínajú vytrácať a nie je tu pestovateľ, ktorý by sa venoval rozmnožovaniu. Mám pár stromov a začínam ich štiepiť, ale celkovo je s nimi problém. Vytrácajú sa, rýchlo usychajú a nevieme prísť na to, akou chorobu vlastne trpia. Druhá vec je, že ich aj ľudia vyrezávajú, pretože pre ne nemajú využitie. Pri pálenke treba ovocie pozbierať v správny čas a do 3-4 týždňov hneď vypáliť. Má to jednoducho inú dobu a postupnosť spracovania, ako bežná slivka. Obyčajná slivka sa dá páliť aj na jar, ale na druhú stranu, také novodobé populárne odrody, sa tiež musia asi po 7 týždňoch v sude vypáliť, pretože z toho nič nenatečie, alebo len kyselá voda. Ja belice zbieram z pár lokalít v našom kraji a veľa na kvalite podľa mňa spraví aj to, že chodím len do pálenice s dvojkotlovou technológiou. Chodím do Podbranča u Varsíkov, je to malá pálenica, ale rozumejú sa tomu a robia to poctivo.“
Vzťah človeka k prírode zostáva, len naše nároky sa menia. Pôvodné, bielokarpatské odrody, sa vyznačujú dlhovekosťou a mohutnosťou. Aj na samotné ovocie si musíte počkať neporovnateľne dlhšie, ako pri dnešnom trende rýchlo rodiacich a nízkych stromov. Prechod od starých odrôd na novšie, rezistentnejšie, ale s úplne inými chuťovými a spracovateľskými vlastnosťami, urýchlili choroby, s ktorými sa pôvodné druhy nevedeli vysporiadať.
,,Viem ale o pár lokalitách, kde ešte rastú v dostatočnom stave. A ten zázrak, prečo tak ešte sú, môže byť v tom, že tie belice tam rastú medzi starými odrodami ďalších ovocných stromov a možno že tie si navzájom pomáhajú. Nehovorím, že je to dôvod, prečo ich tam je dostatok. Môže to súvisieť, aj nemusí. Kedysi, keď ešte žil môj dedo, sme chovali svine a pravidelne ku koreňom stromov nosil vo vedre výkaly. Nemám to overené, ale možno že to naozaj malo nejaký význam. Belice boli naozaj príznačné ovocie pre tento kraj. Spojil som sa s ľuďmi, ktorí to šľachtia a určité kultúry sme poskytli aj pre výskumný ústav v Bojniciach. Snažím sa nahovárať druhých, aby sa tiež venovali pestovaniu, ale predchádza tomu minimálne 5 rokov sledovania stromov a papierovačky. Poväčšine to treba od kôstky pestovať, čiže je s tým práca. Bol by som rád, keby sa našli ďalší, ktorí budú túto odrodu zachovávať.“
Ďalší víťazi kategórií : Trnkovica – Pálenica Ruskov, Čerešňovica a Mirabelkovica – Palírna Kuželov, Višňovica – R. Cangár, Broskyňovica – Pálenica Molnári, Oskorušovica – V. Koryčánek, Dulovica – P. Petergáč, Drienkovica – R. Muller, Vínovica – P. Valiska, kategória Rôzne – Pezinská pálenica a Zoltán Timár.
Viac fotografií nájdete v našej fotogalérii TU.
