Brezová pod Bradlom, 12. feb. 2026 |Predvianočný decembrový čas na Základnej škole Štefana Osuského v Brezovej pod Bradlom ožil paleontologickými unikátmi. Nadšenci pre praveké skameneliny tu pripravili výstavu, na ktorej návštevníci mohli obdivovať odliatky aj originály nálezov pradávnych živočíchov. Niektoré z nich sa radia medzi najstaršie svete.
Svet skamenelín je fascinujúci. Veď ako inak nazvať skutočnosť, že v prírode môžete nájsť pozostatky tvorov, ktoré žili na Zemi pred desiatkami až stovkami miliónov rokov? Taký svet si dnešný človek dokáže len ťažko predstaviť. Najzvláštnejšie na tom je uvedomenie, že všetko, čo nás obklopuje, je pozostatkom dávnej krajiny, po ktorej kráčali tie najčudnejšie, najväčšie a azda aj najhrozivejšie živočíchy, aké kedy žili. Fragmenty kostí z doby ľadovej, ale aj morské fosílie staré milióny rokov. Aj takéto fascinujúce relikty vystavovali na brezovskej škole prvýkrát po viac než dvoch rokoch.
Amatérsky paleontológ Dušan Vdoviak sa hľadaniu skamenelín venuje od detstva. Na výstavu v Brezovej priniesol fosílie morských živočíchov. „Všetko, čo mám v tejto krabičke, je z Myjavy. Jeden z prvých nálezov som objavil pri výkope pri kamarátovej pivnici, keď som mal dvanásť rokov,“ hovorí. Skameneliny podľa neho najčastejšie nachádza sám, vo voľnom čase priamo v teréne. „Základom je, aby sa v lokalite nachádzali sedimentárne horniny.“
Ako perspektívne miesta uvádza Kamenný a Pakanský kopec. „Ide o vápencové podložie s geologickými útvarmi, kde sa nachádzajú napríklad vrstvy zo spodnej jury, spodnej kriedy aj vrchnej kriedy. Myjava je z hľadiska nálezom málo známa, občas treba naozaj dlho hľadať. Najlepšie nálezy som našiel po hlbokej orbe na poliach, hlavne amonity, aptychy aj belemnity. Teraz už sa skôr robí plytšia orba, takže nájsť niečo je o to náročnejšie.“
O čosi južnejšie, na Brezovej, však vrchy majú miestami iný charakter a skameneliny tu pre rýchly proces tvorby hôr mali na svoje zachovanie horšie podmienky. „V okolí Brezovej sa nachádza triasový vápenec, ktorý je podobný mramoru. Vplyvom erózie a tlaku zemskej kôry sa však rýchlo rozpadá, takže nie je taký kvalitný na ťažbu. Inak by sme ho tu mali taký ako v Taliansku.“ Dodal Dušan Vdoviak.
Myjavská pahorkatina dnes pôsobí ako typická kopaničiarska krajina, no napríklad v treťohorách vyzerala celkom inak. Bola opakovane zaplavovaná plytkým morom, žili tu lastúrniky, ulitníky, ježovky i množstvo mikroskopických organizmov. Po ich odumretí sa ich schránky usádzali na dne a postupne boli prekryté sedimentmi, z ktorých sa časom vytvorili horniny vhodné na zachovanie fosílií – najmä vápence, pieskovce, sliene a ílovce. Tektonické pohyby tieto vrstvy vyzdvihli nad hladinu mora a dnes ich odkrýva zvetrávanie či zásahy človeka. Fosílie sa dajú nájsť napríklad v zárezoch potokov, na poliach alebo v lomoch. Občas možno nájsť aj staršie horniny, ktoré miestami “vytlačil“ na povrch vplyv tektoniky a odkryla erózia.
Ján Ábel sa dlhodobo venuje popularizácii geológie, archeológie a paleontológie. Či už ide o skamenelý list, kúsok horniny alebo praveký úlomok kosti, tento nadšenec dokáže o nálezoch rozprávať v zaujímavých a často prekvapivých súvislostiach. Jeho dobrodružné kroky ho v posledných rokoch zaviedli aj na Ukrajinu, kde pôsobil ako humanitárny pracovník. Popri tejto činnosti sa spolu so slovenskými kolegami dostal k mimoriadne vzácnym nálezom. Ide o fosílie patriace k ediakarskej faune, organizmy žijúce pred vyše 500-miliónmi rokmi.
,,Mali sme tam kontakt s teritoriálnou obranou, ktorá nás prišla zatknúť, ale našťastie náš potom prepustili bez pokuty. Odvtedy sme tam boli asi päťkrát a vždy nás prišli skontrolovať tí istí, takže nás tam poznajú.“ Približuje zber fosílií vo vojnou zasiahnutej Ukrajine. Niektoré z nich dokázal Ján Ábel dostať na Slovensko a vlastne ich tak zachrániť pre účely výstavy a napríklad pre študentskú náuku. „Najstaršie nálezy, ktoré tu mám, sa na Slovensku ani v strednej Európe vôbec nevyskytujú. Ide o cyklomedúzy, organizmy asi o päťdesiat miliónov rokov staršie ako trilobity, hoci s dnešnými medúzami nemajú veľa spoločného,“ vysvetľuje. Príležitostná expozícia v Brezovej však priblížila nálezy predovšetkým z domácich kopaníc a Záhoria, ale aj z iných častí Slovenska, Česka, Poľska, či Maroka.
V druhohorách sa územie našej krajiny nachádzalo severne od rovníka a podľa jednotlivých období bolo plytkým až hlbokým morom. Bohatstvo nálezov teda spočíva najmä v pozostatkoch morského sveta. „Oblasť Prašníka a Brezovej bola v jednom období dokonca súšou. Slovensko síce nemá formálne opísaného vlastného dinosaura, no stopy dinosaurov sa našli už pred približne päťdesiatimi rokmi v Tatrách pri poľských hraniciach,“ uvádza Ábel. Zároveň naznačuje, že v blízkosti Brezovej sa podarilo objaviť mimoriadne vzácnu lokalitu. „Miesto zatiaľ nemôžem prezradiť. Pripravuje sa dokumentárny seriál a v jednom dieli bude natočené.“
Ábel zároveň tvrdí, že krása hornín sa dá nájsť prakticky všade a často neobrúsená sa skrýva pod nánosom hliny a prachu. ,,Momentálne dávame dokopy zbierku hornín, od najstarších až po najmladšie vrstvy z Brezovej. Ide asi o tridsať rôznych vrstiev. Hocikde tu na Bradle môžete nájsť obyčajný šuter, ale keď sa vybrúsi, ukáže svoju krásu,“ hovorí. Treťohory boli posledným obdobím, keď bolo územie Slovenska zaplavené morom. ,,Pohybujeme sa v období miocénu a pliocénu, približne pred pätnástimi až dvadsiatimi piatimi miliónmi rokov. Dokazujú to bohaté nálezy žraločích zubov a žralokov, vrátane takých, ktoré dosahovali rozmery väčšie než tie najväčšie dnešné. Mimoriadnym nálezom zo Slovenska je napríklad nález tuleňa v Devíne.“
Ak teda nabudúce pôjdete do prírody, skúste sa okrem výhľadov občas pozrieť aj pod nohy. Možno sa na vás šťastena obráti a nájdete svoju vlastnú skamenelinu. Najmä deti by takýmto spôsobom zoznamovania sa s krajinou mohli byť naozaj veľmi nadšené.