Konateľka kníhkupectva v Myjave: Pomoci, ktoré boli v prvej a druhej vlne, sú výsmech pre slušných podnikateľov

Keď sa v Myjave pred siedmimi rokmi uvoľnili priestory po bývalom kníhkupectve, využila príležitosť a založila svoje vlastné. Dnes sa teší obľube domácich, ale popýšiť sa môže aj partnerstvom s knižným velikánom Martinus.sk, ktorý jej ako prvej na Slovensku ponúkol možnosť spolupráce. Konateľka Knihy Myjava, Zuzana Sabová, je príkladom cieľavedomého a energického podnikateľa, ktorý sa naplno venuje svojej práci.  V myjavskom kníhkupectve často nájdu čitatelia výtlačky, ktoré nikde inde nezoženú. Na 100 metroch štvorcových sa tu nachádzajú desaťtisíce zväzkov. Pre dobrý prístup a výber kníh často zákazníci v kníhkupectve nekončia len jedným nákupom.

“Je to veľmi náročná práca, denne mi príde 70 až 100 mailov, ale baví ma to. Možno je to aj tým, ako veľa zákazníkov sem chodí a koľko ich je spokojných. Veľa ľudí ostane zarazených, keď im zaželám pekný deň a privítam ich u nás. Podľa mňa by to tak ale malo byť. Prídu do môjho obchodu, poctia ma svojou návštevou a pre mňa je to samozrejmé. Spolupracujeme aj so škôlkami, školami a knižnicami. Keď nebola korona sme robili pre školy aj spisovateľské besedy.“

V Knihe Myjava počas sprísneného lockdownu fungujú cez výdajné okienko. Okrem znížených tržieb to znamená isté ochudobnenie čitateľskej kultúry.

“V predajni majú ľudia dostatok času na prezeranie a prechádzanie regálov, vyberanie a prelistovanie knižiek aj pol hodiny. Tu môžu byť maximálne päť minút, pokiaľ nepríde ďalší zákazník a väčšinou sa rozhodujú iba medzi tým, čo im odporúčam.  Drvivú väčšinu zákazníkov momentálne máme prostredníctvom telefónu, mailu a Messengeru. Sme spriaznené kníhkupectvo Martinusu, takže istým spôsobom využívam ich web. Osobný kontakt je však na nezaplatenie. V súčasnej kovidovej dobe je stratený a chýba.“

Momentálne pani Sabová zariaďuje na Kysuciach ďalšiu prevádzku, ktorú otvorí až po uvoľnení opatrení. “Otvoríme, až budú mať povolený vstup aspoň zaočkovaní, pretože teraz to nemá zmysel.‘‘

LIKVIDAČNÁ SITUÁCIA

V minulom roku bolo kvôli opatreniam kníhkupectvo nútené zatvoriť týždeň pred Vianocami. Tento rok trvá lockdown od začiatku decembra a práve v tomto čase by mali mať všeobecne prevádzky najlepšie tržby, ktorými dokážu vykryť straty a nedoplatky  z menej úspešných mesiacov v roku.

“Situáciu vnímam ako likvidačnú. Pomoci, ktoré boli v prvej a druhej vlne, sú výsmech pre slušných podnikateľov. Keď máte mesačnú réžiu vo výške 3 tisíc eur a štát vám zaplatí ani nie dve tretiny z toho, nestačí to. Zisk oželiem, ale aspoň nám mali zaplatiť tieto úplne základné výdavky a nie aby sme ich doplácali my zo svojich usporených peňazí alebo sa zadlžovali v bankách. Osobne ma stála druhá vlna asi 7 tisíc eur, ktoré som musela dať do firmy, aby prežila. Štát vám zakáže podnikať a pritom kompenzuje iba časť nákladov.  A to nehovorím ešte o prevádzkach ako penzióny, hotely, reštaurácie, bary, kaviarne – tie sú na tom ešte horšie ako my.“

SUPERMARKETOV SA TO ‘‘NETÝKA‘

Viac sa angažovať do problematiky zatvorených prevádzok prinútila pani Sabovú jedna osobná skúsenosť, po ktorej upovedomila Združenie vydavateľov a kníhkupcov Slovenskej republiky a poslala mail v ktorom popísala svoje pocity z návštevy jedného supermarketu a celkovej situácie v podnikaní.

‚Keď som to videla, bola som v šoku. Nechápala som tomu. Ľudia mali plné nákupné koše hračiek, bielizne, knižiek, spotrebičov, darčekov. Keď si uvedomíte, že vy predávať nemôžete a oni si to dovoliť môžu, príde do vás neuveriteľný hnev a frustrácia. Vtedy mi bolo do plaču. Ľudia potom chodia nakupovať do týchto veľkých obchodov, kde je ďaleko väčšia pravdepodobnosť sa nakaziť ako v malých predajniach, kam príde zopár ľudí. Veľké nadnárodné reťazce by mali predávať iba potraviny a predávajú všetko a my nemôžeme. Kde je spravodlivosť?“

List bol spúšťačom mediálnej odozvy a v priebehu niekoľkých dní oslovil viacero informačných subjektov.

“Zarábať dávajú veľkým zahraničným reťazcom a veľa ľudí kvôli tomu nakupuje vianočné darčeky napríklad v Čechách, Poľsku alebo v Maďarsku. Štát sa tým sám pripravuje o dane. Chápem, že situácia v zdravotníctve je alarmujúca, lenže taká je aj v ekonomike. Uvedomujem si vážnosť veci a oceňujem ľudí, ktorí to ešte zvládajú, ale takýmto spôsobom prídeme do konečného stavu, kedy zistíme, že nám skolabovali nemocnice aj maloobchod. Mám ale pocit, že sa niečo začalo hýbať a ukazovať verejnosti, že situácia je nezvládnuteľná.“

NESPRÁVNY PRÍSTUP

Na jednej strane je samozrejmé, že všetci ľudia majú mať prístup k potravinám, liekom, drogérii, na druhej strane vláda vydeľuje ostatné prevádzky, ako kaviarne či bary, ktoré podľa nej nezapadajú k základu, ktorý človek potrebuje na prežitie. Z časti to je pravdou, ale faktom je aj to že tieto prevádzky potrebujú  k prežitiu práve ich majitelia.

“Tieto prevádzky zamestnávajú ďalšie desaťtisíce ľudí na celom Slovensku. Každý zamestnávateľ si v takej situácii premyslí, či podrží zamestnanca. A ak nie, kto ho podrží? Úrad práce, teda štát.“

Základným symbolom slobodnej ekonomiky by malo byť to, aby mal človek možnosť dokázať sa uživiť vlastnou prácou a podnikaním. Znemožnením slobodného podnikania sa vytvárajú ľudia závislí na štáte.

“Ďalšou kapitolou je DPH. Knihy sú na 10-percentnej sadzbe a premýšľajú, že by ich mohli zvyšovať na 20%.“

DRUHÉ SNP, OČKOVACIA LOTÉRIA, 500-EUROVÉ POUKÁŽKY – SOCIÁLNE EXPERIMENTY

Rozdiel medzi krajinami, ktoré majú vysokú zaočkovanosť a nami je v samotnej povahe národov a tiež v špecifickej slovenskej kultúre politikov, ktorá od začiatku pandémie nie je schopná uplatniť dlhodobé efektívne riešenia, koalícia má vnútorné problémy a dochádza k nezhodám z ktorých často plynú nejednoznačné a slabé opatrenia.

‘‘Známi a kamaráti, ktorých mám v zahraničí sa z nás smejú, čo tu s nami vláda nacvičuje.‘‘

Po dvoch rokoch pretrvávajúcej neistoty na Slovensku vznikla početná časť obyvateľstva, ktorá súčasnú koalíciu principiálne odmieta, vrátane nešťastne proklamovanej očkovacej kampane. Pekné heslá nefungujú ak ľudia nevidia primeraný rozdiel.  V podmienkach, kedy je doba ukončenia obmedzení v nedohľadne, štát bude musieť využívať časom čoraz väčší nátlak na ľudí pre vakcináciu. Negatívne následky v spoločnosti, ako silnú polarizáciu, či nepopularitu a okatú neprofesionalitu politikov badáme už dnes. O stupňujúcej sa nervozite a hneve nehovoriac.

‚Celé to vnímam ako podraz. Keď si vezmete, ako stále vykrikujú dajte sa očkovať, budete mať slobodu, tak akú slobodu majú zaočkovaní? Aký má očkovanie potom zmysel? Majú očkovaní doplácať na neočkovaných zatiaľ čo sa nám vláda smeje do tváre?  Syn pracuje roky v Írsku a tam je vysoká zaočkovanosť, pretože tam garantujú väčšinou základnú liečbu. Nadštandard si musí každý zaplatiť. Keby si len z časti mali ľudia hradiť náklady spojené s liečbou, o zaočkovaní sa by uvažovali viac.“

Momentálne zostáva kníhkupectvám len dúfať, že sa situácia zlepší. Od piatka 10. decembra bude nové uznesenie vlády dovoľovať návštevu predajní aspoň pre zaočkovaných. Otázne však je, koľko takých “lokdaunov“ a zákazov nás ešte v budúcnosti čaká a či má zmysel dúfať, že sa vláda poučí zo svojich chýb, zrealizuje podnikateľom primeranú náhradu a nedovolí existenciu dvojitého metra pre maloobchody a veľké reťazce.

‘‘Mali by sme sa všetci podnikatelia spojiť do jedného zväzu. Sú rôzne zväzy ale mohol by fungovať jeden, ktorý by združoval všetkých podnikateľov maloobchodných predajní a zastupoval ich, pretože ak niekto kričí teraz, sú to len ojedinelé hlasy. Sme rozdrobení. Ak by tu fungoval zväz, ktorý by zastupoval napríklad 5 tisíc predajní na Slovensku, už by mal väčšiu váhu a mohol by ľudovo povedané buchnúť po stole.‘‘

Páčil sa vám tento článok? Darujte Kopaničiarskym novinám dobrovoľný príspevok a pomôžte nám rásť. Vašu podporu si nesmierne vážime. Ďakujeme!

🤲 CHCEM PODPORIŤ NOVINY ♥️