Bzince pod Javorinou, 1. jún 2023 | V Bzinciach pod Javorinou privítali Národnú hodnotiacu komisiu súťaže Dedina roka, o ktorej titul sa obec v roku 2023 uchádza. Počas trojhodinového stanoveného času, sprevádzal návštevu obcou a jej kultúrno-historickými zaujímavosťami starosta obce Dušan Málik.
,,Myslím si, že sa ako obec máme čím pochváliť. Za posledné obdobie, nie len za posledných päť rokov ale i v čase bývalého starostu, pána Bahníka, sa nám podarili získať peniaze z dotácií a investovali sme aj vlastné prostriedky do rozvoja životného prostredia, skvalitnenia budov, priestranstiev, života občanov a športových aktivít,‘‘ zhodnotil starosta gazdovanie v obci.
Obec sa v posledných rokoch zapojila do viacerých projektov. Podarilo sa jej založiť sad so starými odrodami ovocných stromov, ďalšie desiatky drevín pribudli v rámci projektu Zelené obce a spoluprácou s Občianskym združením Medze. Samospráva sa snaží napredovať v systéme zberu a triedenia odpadov, obnovuje kultúrne strediská a dôležité verejné budovy. V oblasti bývania sa v obci podarilo vybudovať 23 nájomných bytov – prvých obecných bytov. Ďalšou lastovičkou, konkrétne zelenej energetiky, je rekonštrukcia obecného úradu.
,,Ďalšie výzvy nás čakajú v budúcnosti. Chceme sa posunúť pri triedení odpadu, zaviesť adresné triedenie prostredníctvom systému ELWIS. Radi by sme zriadili sedliacky dom, kde by sme mohli rozvíjať a prezentovať naše zvyky a tradície a zbierkou oslovili ľudí o poskytnutie rôznych starodávnych predmetov. Naša najväčšia bolesť je vodovod a kanalizácia. Máme hotové projekty, ale musíme čakať na vhodnú výzvu. Ďalej chceme spraviť bezpečnejší príjazd do obce a urobiť tam chodník, v rámci Plánu obnovy chceme požiadať o financie na rekonštrukciu základnej školy, plánujeme ďalej vybudovať ešte jednu triedu materskej školy, zrekonštruovať a znížiť energetickú náročnosť kultúrneho domu v Hrušovom a pripravuje sa projektový zámer na vybudovanie nášho vlastného domova sociálnych služieb,“ doplnil starosta Málik.
To, o čo sa môže obec pri budovaní mena oprieť je zvučné meno. Najznámejšou rodáčkou obce je spisovateľka Ľudmila Podjavorinská, skorá tu prežila veľkú časť svojho života. V učiteľskom dome otca Karola Rudolfa Riznera, kde vyrastala a vzdelávala sa, je zriadená pamätná izba, s prezentáciou života a aktuálne pri príležitosti 80. výročia vrabčeka Čin-Čina aj inštalovaná výstava bábkových postavičiek.
,,Chodievajú tu autobusové zájazdy detí. Osobne som rád, že sem ľudia chodia a vidia, kde spisovateľka žila. Písala predovšetkým pre detičky a hoci prakticky vedela vlastne iba to, čo ju naučil otec , bola veľmi múdra. Už ako malú ju bavilo písanie, dokonca potajme posielala svoje básničky svojmu strýkovi poštou do Zemianskeho Podhradia.‘‘ povedal správca múzea a obecnej knižnice, Ivan Mrázik.
Meno Ľudmily Podjavorinskej nesie aj miestna základná škola, kde okrem rozširovania zázemia pre školákov, minulý rok otvorili aj vynovené športovisko. Aktuálnym mimoriadnym úspechom sa môže pochváliť jej žiak Samuel Pálka, ktorý sa dostal do záverečného celoslovenského kola známeho Hviezdoslavovoho Kubína. Keďže je obec prihraničnou, obec rozvíja svoje aktivity s partnerskými obcami prostredníctvom školských výletov a vzájomného spoznávania.
Úplnou raritou je pôsobenie piatich dobrovoľných hasičských zborov, keďže obec má rozsiahle kopanice a v každej časti sa nachádza jeden. Príkladom je kedysi samostatná obec, Hrušové, v ktorej okrem tradície ručného stavania mája, uchovávajú hasiči aj výnimočný exponát.
,,Toto je skvost hrušovského dobrovoľného hasičského zboru. Striekačka je vyrobená v Čechách v roku 1933 a stále je funkčná.‘‘ povedal vedúci hasičov, Ľuboslav Majtás.
Úspešnú podnikateľskú činnosť reprezentovala hrušovská firma na výrobu nábytku. Ročne v nej 45 zamestnancov vyrobí, vyexpeduje a predá viac ako 3 000 postelí a ďalší spálňový nábytok pre hotely, drobných zákazníkov a veľkoodberateľov. Jej výrobky, pri ktorých vsadili na kvalitu a robustnosť namiesto kvantity, nájdeme po celom Slovensku, v Rakúsku, Česku aj Maďarsku.
V Bzinciach pôsobia aktívne spevácke folklórne skupiny Klenotnica a Dolinka. Obec sa na ne môže spoľahnúť pri akomkoľvek domácom podujatí a svoj spevácky um predviedli i počas prvojúnovej návštevy. Bližšie sa so bzinským folklórnom a remeslami miestnych drobných výrobcov, mohli členovia komisie stretnúť pri návšteve kultúrneho domu v Cetuni. O špecifikách miestneho kroja, rozprávala a ukážku viazania ručníkov predviedla pani Anna Krajčovicová z FS Klenotnica.
,,U nás je zaujímavá čierna farba. Kedysi boli početné rodiny a keďže vždy niekto nový a nový zomrel, u nás sa držal smútok aj rok, aj päť aj desať rokov. Staršie ženy po 50tke nosili takýto čierny odev aj nonstop. Hovorí sa, že čo kopec prejdeš, to iný kroj nájdeš. U nás to neplatí, pretože máme rovnaké kroje s Lubinou. Aby sme sa trošku líšili, Lubina nosí mašľu na ľavej strane a Bzince na pravej. Viazaniu ručníkov sa venovali vazačky. Pred sviatkami mávali plné ruky práce, pretože starostlivosť bola zdĺhavá, ale keď potom išli do kostola, stálo to za to. Unikátom u nás je proránková výšivka, prezývaná na kuracie riťky. Nikde inde na svete takú výšivku nenájdete. Ľudia tu jednoducho boli veľmi zruční a všímaví.
,,Zmyslom súťaže je podporiť a zviditeľniť obce v rámci Slovenska. Ľudia chodia na dovolenky do zahraničia a pritom u nás máme úžasné zákutia. Takmer každá obec má čo ponúknuť a za tie roky, čo pracujem v komisii, som spoznala miesta, o akých som dovtedy ani len netušila. Obce sa môžu odprezentovať, ukázať, ako napredujú, čo robia pre obyvateľov. Hodnotíme komplexnosť, ako funguje komunita, ako sú prepojené partnerstvá, ako sa zapájajú ľudia do verejných podujatí, ako spolupracujú so starostom, hodnotíme vzhľad obce a to, či pri rekonštrukcii verejných priestranstiev podporujú pôvodné odrody drevín a robia opatrenia na podporu biodiverzity. Hodnotíme aj aktivitu obce v rámci projektov a medzinárodnej spolupráce, víziu do budúcnosti, zachovanie kultúrneho dedičstva a podporu mládeže, čiže podmienky, ktoré obec vytvára pre to, aby boli mladí ochotní ostať na vidieku. Starosta bol dobre pripravený. Myslel na všetko, prakticky sme nemuseli mať ani veľa doplňujúcich otázok. Dojem z obce je pre mňa veľmi príjemný,‘‘ uviedla Zlatica Csontos Šimoňáková z Ministerstva životného prostredia, hlavná manažérka súťaže Dedina roka 2023.
V 12. ročníku Dediny roka zabojuje o národné ocenenie 12 slovenských obcí. Okrem zisku finančných a vecných darov bude laureát reprezentovať Slovensko v boji o Európsku cenu obnovy dediny.
Ďalšie fotografie z návštevy komisie v Bzinciach pod Javorinou tu.