Brezová pod Bradlom, 12. jan. 2026 | Prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti 33. výročia Slovenskej republiky udelil 22 osobnostiam z oblasti kultúry, vedy, športu a ďalších odvetví najvyššie štátne vyznamenania. Medzi ocenenými bol aj partizánsky veliteľ Ján Repta, ktorému in memoriam udelili štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky.
Ján Repta sa narodil 8. septembra 1914 v Brezovej pod Bradlom. Pred vojnou pracoval ako garbiar, remeslo, ktoré vyžadovalo trpezlivosť a precíznosť, vlastnosti, ktoré sa neskôr ukázali neoceniteľné pri jeho partizánskych aktivitách. Bol obyčajným človekom, ktorý si vážil čisté svedomie a jednoduchý život.
Do protifašistického odboja sa zapojil už v roku 1942, po návrate z východného frontu. Na kopaniciach budoval podzemnú sieť, v tichosti pomáhal utečencom z pracovných táborov, ktorých prevádzal do bezpečia a k partizánskym jednotkám. Postupne sa z obyčajného robotníka stal stratég a veliteľ partizánskeho oddielu. Jeho skupina sa neskôr stala súčasťou II. partizánskej brigády M. R. Štefánika, kde pôsobil ako zástupca legendárneho Viliama Žingora.
Koncom augusta 1944 sa Repta vrátil z Turca so svojím oddielom do rodnej oblasti Brezovej pod Bradlom. Oddiel Repta účinne bojoval proti nemeckým okupantom a gardistom a stal sa symbolom odboja pre celý región, ktorý bol jedným z mála miest západného Slovenska, kde odpor pretrvával aj po potlačení Slovenského národného povstania. Pod jeho vedením vznikla koordinačná sieť spájajúca miestnych odbojárov, utečencov a sovietskych partizánov. Repta zabezpečoval zásoby, logistiku a tajné úkryty pre ranených a utečencov a jeho operácie zahŕňali sabotáže infraštruktúry, vyhľadávanie a neutralizáciu kolaborantov a obranu hôr a kopaníc pred nemeckými patrolami.
Jeho najvýznamnejší jeho čin však nebol boj, ale záchrana životov, a to v apríli 1945, keď sa Brezová pod Bradlom ocitla na pokraji delostreleckého útoku. Repta namiesto toho, aby riskoval životy civilistov, využil svoju odvahu a taktiku a jeho skupine sa podarilo mesto oslobodiť bez strát na životoch a bez škôd na majetku. Oslobodenie Brezovej partizánmi takýmto spôsobom sa stalo v slovenských dejinách II. sv. vojny ojedinelým. Počas vojny Nemci vypísali na neho dokonca odmenu, v jeho oddiele padlo približne 17 spolubojovníkov.
Ján Repta bol známy svojou skromnosťou a vernosťou zásadám. Po vojne sa odmietol stať súčasťou politickej mašinérie či vysokých vojenských funkcií, keď komunistický režim po roku 1948 začal prenasledovať a nespravodlivo odsúdiť jeho priateľa Viliama Žingora a ďalších spolubojovníkov. Vyštudoval hutnícku priemyslovku v Bohumíne a pracoval až do dôchodku v továrni.
Oženil sa s Milkou Bruškovou, ktorá počas vojny slúžila ako spojka oddielu Hurban a žili spolu ako rovnocenní partneri. Žil obyčajný život, ale s vedomím svojich činov a bez potreby verejného uznania. Ján Repta zomrel 13. januára 1999 v rodnej Brezovej pod Bradlom. Pamäť na jeho činnosť je v meste trvalo prítomná v lokalitách ako Dvoly a Hurbanova dolina, kde stoja pamätníky pripomínajúce partizánsky odboj v regióne. Počas jeho života a aj po smrti získal viacero ocenení. Ešte pred nástupom komunizmu bol ocenený prezidentom ČSR aj Predsedníctvom SNR, v roku 2007 bol in memoriam povýšený na plukovníka. Štátne vyznamenanie na ceremoniáli v Bratislave prevzal z rúk prezidenta syn Ján Repta ml.
Prezident SR ocenil najvyššími štátnymi oceneniami dve osobnosti z Brezovej aj v roku 2025, bojovníka proti fašizmu a komunizmu Živodara Tvarožka a etnológa Jána Michálka.
Titulka: Prezident SR Peter Pellegrini (v úprave red.)