Stalina pozýval do Veľkých Levár, Hitlera na súboj ideí do Piešťan, listy adresoval tým najvplyvnejším ľudom, politickým aj duchovným osobnostiam, dopisoval si s Levom Nikolajevičom Tolstým, s Mahátmá Gándhím či indickým kráľom, Bratislavou sprevádzal slávneho Julesa Vernea. Pre jeho verejné vystúpenie voči vojne v pražskom národnom divadle unikol poprave len tým, že ho vyhlásili za choromyseľného a bol zatvorený do sanatória, kde tejto diagnóze takmer aj uveril.
Českí myslitelia o ňom hovorili ako o čistej duši, ktorá nastavuje zrkadlo celému svetu. Také boli len útržky pozoruhodného života osobnosti z chudobných pomerov jednej myjavskej rodiny, ktorá, ak by sa narodila viac na západe, možno by dnes patrila medzi svetových filozofov. Pre iných bol čudný a zvláštny, nepochopený a jeho myšlienky naivné. Evanjelický kňaz, spisovateľ, humanista, pacifista a teozof Ján Maliarik sa narodil v Myjave pred 155 rokmi.
Otec mu zahynul veľmi skoro a tak milovanej mame v chudobných pomeroch pomáhal, ako sa dalo. Učitelia si však všimli jeho talent a tak sa napriek chudobným pomerom dostal na štúdiá a stal sa kňazom, najprv na východe Slovenska a neskôr vo Veľkých Levároch s ktorými má spojenú najväčšiu časť svojho života. Prednášal náboženským spoločnostiam v najväčších mestách Rakúsko-Uhorska. Náboženstvo a láska k Bohu mu bola tak blízka, že celý život zasvätil predstave a práci vytvoriť na Zemi jeden univerzálny štát ktorého zakladateľmi budú západní Slovania a kde si bude každý bratom a sestrou. Ovládal 11 svetových jazykov, celý život sa venoval štúdiu filozofií a náboženských smerov. Apeloval na súcit, mier, samostatnosť národov a oslobodenie od hmotných vecí. Svetovým vodcom nariaďoval ospravedlniť sa za svoje činy, usiloval sa aby sa streli na kongrese za jedným stolom a vydiskutovali všetky konflikty, no skôr než tento zámer stihol vykonať, zatkli ho.
Bol večný idealista, ktorý pri neosobnom pohľade vyvolával u ostatných zmiešané pocity, jeho farníci a blízki spolupracovníci však v ňom videli láskavého a múdreho človeka, ktorý sa im venoval, naslúchal a pomáhal. Z jeho skúseností videl a pohyboval sa v biede obyčajných ľudí, ktorých trápili chudobné životné podmienky, slabé vzdelanie, národnostný útlak a alkoholizmus. Nevšedným správaním na seba aj pútal pozornosť a nevôľu cirkvi, bol tak trochu rebelom ktorý svoje myšlienky šíril bez toho, ako málo či veľa vybočujú z teologickej náuky a aký dopad to bude mať na jeho osobu, avšak vždy hlavne nenásilne. Ján Maliarik bol tiež mystikom a oslovilo ho budhistické učenie. Praktikoval dlhé meditácie, ktoré súviseli s jeho údajnými vidinami. Písomné pramene dosvedčujú, že predpovedal napríklad vypuknutie prvej svetovej vojny a Hitlerovi odkazoval dávno pred vojnou, že ak sa nezmení, privedie nemecký národ do skazy. Listy adresované najväčším diktátorom však zostali často neprečítané a nedoručené.
Ján Maliarik patrí medzi najfascinujúcejšie slovenské a európske osobnosti a na ktorého pozemský svet a ľudstvo nebolo a nie je pripravené.