Brezová p/Bradlom, 9. jan. 2022 / Je mnoho skutkov, ktoré v živote robíme, ale len málo z nich nás v skutočnosti vystihuje. Ktoré nás charakterizujú a vďaka ktorým si nás ostatní budú pamätať, bez ohľadu na to, akou zložitou cestou sme si v živote prešli a koľko statkov sme dokázali na pozemskej púti nahromadiť. Dnes sa často hľadí na prestíž a s ňou spojené falošné pozlátko za akúkoľvek cenu. Sme zahltení ,,akože“ osobnosťami, ukazujú nám krásny svet, ako si nažívajú a ako by sme mali žiť, aby sme boli šťastní. Môžeme ich obdivovať, ba aj nenávidieť. Čokoľvek pre to, aby sa dokázali na pomyselnom výslní všeobecného úpadku udržať. Na druhej strane je skromnosť, ktorá jednak dáva človeku pokoru ale i poznatok, že nie je dôležité, koľko ľudí vidí naše dobré skutky, ale to, že ich konáme nezištne, bez vlastného osohu, bez vnútorných podmienok. Takých ľudí je skutočne málo a často si práve sami neuvedomujú, aké zlato sa v nich skrýva.
Ak by ste sa spýtali Brezovanov, aký človek im pri slove skromnosť, dobrosrdečnosť a prívetivosť napadne, zaiste by povedali meno Judita Pašmíková. Útla babička pôsobila, ako zázračný zvyšok dobra starého sveta. Ako stelesnenie všetkej vľúdnosti, na ktorú v dnešnej uponáhľanej dobe tak nejako zabúdame. Domáci na ňu spomínajú len v dobrom. Vídavali ju v uliciach, ako zbiera na voľných priestranstvách odpadky, za čo si vyslúžila rešpekt a vstúpila do ich pamäte. So šatkou na hlave, v zástere a gumákoch, až naozaj pôsobila rozprávkovo. Nielen pre to sa stala obľúbenou osôbkou, ktorá dlhé roky spríjemňovala denný kolorit mestečka pod Bradlom už len tým, že ju ľudia v uliciach vídavali. Aj vo vysokom veku stále čiperná sa starala o svoje okolie, pozdravila, usmiala sa. Niekto by si možno povedal že je to samozrejmé, ale práve v týchto skutkoch sa skrýva veľkosť človeka.
Posledný čas dožila v domove dôchodcov na Myjave. Odišla naveky v roku 2019, pár mesiacov predtým, než by oslávila svoju storočnicu. Hoci tetu Judku už niekoľko rokov Brezovania nemôžu vidieť, doposiaľ žije v ich spomienkach. Rozhodol sa to zmeniť nadaný umelec Lukáš ‘‘Lukero‘‘ Krč, avšak tým najlepším spôsobom. Pani, na ktorú si sám pamätá, zvečnil na stene brezovského kúpaliska.
,,Tetu Judku som poznal z Brezovej, keď som ako malý behal po ulici. Vždy som stretol milú tetu, ako medzi panelákmi v gumákoch a zástere zbierala odpadky. Vždy bola veľmi milá, usmievavá, s iskrou v očiach a každého pozdravila. Veľa o nej neviem, len to, že žila v Kanade a ovládala viacero jazykov. Dohľadal som fotografiu a vyrazil obraz namaľovať na legálnu stenu v Brezovej, kde sa motív perfektne hodil.‘‘
Hoci sa každému nemusí pozdávať myšlienka autora, prečo babička drží v rukách šatku s nápisom ‘‘Keep it clean!‘‘ (v preklade Udržuj čistotu!), nie je to nič nemiestne, pretože múdra tetuška sa skutočne dokázala dohovoriť nemecky, francúzsky, či anglicky. Štýlový nápis sa tak nesnaží vnútiť do diela nasilu modernosť, ale odkazuje na jej osobnosť. A takéto spojenie sa ani v umení tak často nevidí.
,,Od detstva rád kreslím portréty ľudí a hlavne starých ľudí. Fascinujú ma životne príbehy. Maľbou som chcel poukázať na to, že si mame vážiť svoje okolie, bydlisko a hlavne rodinu, starú generáciu, odkaz pre nové generácie. Odkaz však neznamená len to, aby sme dodržiavali čistotu na ulici, ale taktiež vo svete, v srdci, v duši.‘‘ Umelca stála práca na maľbe päť hodín a zopár farieb v spreji, teta Judka už však bude takto navždy dohliadať na čistotu a dávať na ľudí pozor.
Titulka: Lukero Handmade Work / Malá Teta z Brezovej