Prašník, 27. okt. 2023 | Pri príležitosti Medzinárodného dňa archeológie, ktorým je 21. október, pripravili pracovnící Pamiatkového úradu SR a krajských úradov päť nových digitálnych 3D modelov archeologických nálezísk. Patria medzi ne aj dve lokality z nášho kopaničiarskeho kraja.
Počuli ste už o hradiskách v Prašníku? Tajomné miesta, ktoré sú tak staré, že v tých dobách nemali ešte ani národy svoje meno a archeológovia skúmajú ich históriu vďaka čriepkom z mozaiky kultúr, ležia nad obcou v tichu prírody. Pamätajú sa na časy, keď krajina v ktorej žijeme, vyzerala celkom inak.
Dnes ešte stále svedčia na tých miestach pozostatky pravekých staveb, najmä valov, ktoré kedysi obrancovia výšinných sídlisk stavali tak mohutné, že ich obnovovali po tisícky rokov a ešte dodnes sú v teréne viditeľné.
Dole pod článkom nájdete odkazy na galériu platformy Sketchlab, kde nájdete obe archeologické lokality z dielne Pamiatkového úradu. Ešte predtým sa však s týmto neobyčajným kusom pradávneho staviteľstva trochu zoznámte.
Hradiská boli na našom území predchodcovia hradov. Mali podobnú strážnu, alebo mocenskú funkciu, ale líšili sa najmä využitím pre bežných ľudí, rozlohou a spôsobom stavby. Namiesto murovaných kamenných hradieb sa používali komory z prútených stien a pevnou kolovou konštrukciou, ktorá bola zasypaná zeminou, spredu mohla byť spevnená nasucho kladenými kameňmi a doplnená drevenou palisádou na vrchu. Ľudia dávnych kultúr si hľadali na stavbu sídlisk a hradísk take miesta, ktoré im z obrannej funkcie najlepšie vyhovovali a maximálne využívali samotný terén pre ich ochranu. Ako dnes, tak aj vtedy boli mimoriadne dôležité pri rozvoji kultúry a rozkvete bohatstva obchodné cesty, ktoré bolo treba strážiť a najlepšími miestami na tento účel boli vchody do horských priesmykov, ktorými cesty viedli.
Brezovsko-vrbovskú bránu, ktorá sa tiahne od Brezovej až do Prašníka, pre obchodovanie ľudia využívali odpradávna a bola spojnicou medzi Moravou a úrodným Považím. Jedným zo svedkov významu priechodu cez Malé Karpaty je hradisko na Tlstej hore, ktoré bolo vybudované v staršej dobe železnej, zvanej halštatskej, asi pred 2 600 rokmi a o pár kilometrov ďalej smerom do Košarísk hradisko Hrádok, ktorého osídlenie podľa nálezov opevnenia datujeme až do neskorej doby kamennej, teda asi 5 000 rokov v minulosti. Hrádok sa nachádza nad osadou U Fajnorov na dlhom, ostrom výbežku, z ktorého sa veľmi dobre dala kontrolovať zmienená praveká cesta. Počas tisícročí sa jeho podoba menila tak, že veľkosť v určitom období dosiahla viac ako 4 hektáre. Po opustení bolo znova osídlené a opevnené v dobe bronzovej a teda aj v období lužickej kultúry asi pred 3 000 rokmi. Z tohto obdobia sa našli zaujímavé stopy o živote, napríklad dôkazy o existencii kovolejárskej dielne, krásne keramické a bronzové šperky, i väčšie stavebné úpravy, ktoré zahŕňajú napríklad vybudovanie cisterny na vodu. V porovnaní s predchádzajúcimi kultúrami a obdobiami, ktoré sa na hradisku vystriedali, možno prvýkrát dôdkladnejšie badať zánik hradiska veľkým požiarom, avšak bez odpovede na otázku, kto sa o dielo skazy postaral.
Vybudovanie hradiska na Tlstej hore asi v 7. stor. pred Kristom mohlo súvisieť práve s mierou devastácie hradiska na Hrádku, ako aj s potrebami nových ľudí, ktorí okolie Prašníka osídlili. Je však isté, že život sa na Hrádok vrátil opäť a to práve kvôli výbornej strategickej polohe, ktorú využili Kelti. Úplná dôležitosť sa mu však vrátila až s príchodom Slovanov, ktorí obnovili a zlepšili opevnenie. Význam hradiska bol v čase Nitrianskeho kiežatstva neodňateľný. Muselo chrániť vnútrozemie a dôležité kultúrne a obchodné centrum v Pobedime a ešte ďalej starobylú Nitru. Zaujímavosťou zo slovanských čias sú neobvykle veľké nádoby na vodu, ktorú museli pre jej nedostatok na vrchu získavať z riečky Holešky v údolí. Ďalšie osídlenie ovplyvnili územné zmeny, ako bolo vytvorenie Veľkej Moravy a neskôr Uhorského štátu. Po upokojení vojenských snáh Přemyslovcov o ovládnutie západného Slovenska sa hranica Uhorska posunula a hradisko sa dostalo hlbšie do vnútrozemia. Tak v 12. storočí stratilo svoj obranný a pozorovací význam. Preto je možné, že ľudia sa v pokojnejších časoch presťahovali z hôr do nižších polôh a tu je možno vysvetlenie pre vznik mesta Vrbové.
Hradisko Tlstá hora, miestnymi zvané aj Babylon, bolo vybudované ľudom kalenderberskej kultúry, ktorá sa na Slovensku preslávila najmä nádhernými broznovými a keramickými nálezmi na známom Molpíre nad Smolenicami. Obe hradiská spája aj ich koniec zhruba v rovnakom čase požiarom. Pre násilný vojenský koniec Molpíra sa dá uvažovať o podobnom osude aj pre hradisko na Tlstej hore, či už priamo, alebo núteným opustením. Tlstá hora veľmi dobre ukazuje stavebnú prepracovanosť opevnenia, ktoré z južnej strany tvoria až štyri valy. Zaujímavé je, že neboli pravdepodobne nikdy úplné dokončené a na iných miestach sa pri obrane využil takmer úplne len neprístupný terén. Niektoré domy na hradisku sa stavbou podobajú tým na Molpíre. Zaujímavo znie úvaha archeológa Petra Nováka, podľa ktoréj sa mohlo jednať aj o miestne správne centrum. Zánikom hradiska sa ale život na vrchu neskončil. Ešte aj v neskorom stredoveku využívali jeho polohu na stráženie vojenské oddiely bratríkov – bývalých husitských bojovníkov, ktorí si zriadili na prináležiacom kopci Čerenec tábor.
Dnes sa na toto tajuplné miesto môžete dostať veľmi ľahko z obce Prašník prostredníctvom náučného chodníka a popri tom si vychutnávať krásu okolitých lesov, vybehnúť na Veľkú či Malú Pec, alebo barónov hrob. Čo sa týka hradiska na Hrádku, v minulom storočí z neho žiaľ veľmi ukrojil kameňolom a prístup je terénom sťažený, bez turisticky značenej cesty. Tým lepšie však poslúži nová 3D vizualizácia,aby ste si spravili o rozsahu a mieste hradiska lepšiu predstavu.
Titulka: obec Prašník / úprava redakcie