V utorok 7. júna si v Starej Turej pripomenuli slávnostným programom 100. výročie otvorenia Masarykovej štátnej meštianskej školy, ktorá dnes slúži ako základná umelecká škola. Mimoriadne výročie oslávili v Dome kultúry Javorina pútavými vystúpeniami detí z miestnych škôl, s pozvaním a poďakovaním žiakom aj učiteľom – tým, ktorí ju doposiaľ navštevujú, aj tým, ktorí už majú nejaké tie roky, či desaťročia od ukončenia školskej dochádzky za sebou.
‘‘Budova je skvostom Starej Turej. Je symbolom mesta aj mestotvorným prvkom. Za sto rokov vychovala veľa významných osobností. Základná umelecká škola znamená pre mesto veľa a deti dosahujú skvelé úspechy,‘‘ povedal k budove primátor Starej Turej Leopold Barszcz, ktorý ešte pri príležitosti Medzinárodného dňa detí ocenil najúspešnejších žiakov ZUŠ na pôde mestského úradu.
,,Základná umelecká škola v budove sídli od roku 2009 a za ten čas si vybudovala kredit na celom Slovensku. Naši žiaci sa umiestňujú na medzinárodných aj celoštátnych súťažiach a hlavne čo sa týka výtvarného odboru, patríme medzi slovenskú špičku.‘‘ podotkol riaditeľ ZUŠ Michal Stískal.
Zaujímavými príbehmi a poznatkami o škole sa vo svojej knihe Zabudnuté osudy škôl Starej Turej zaoberá miestna rodáčka, autorka Eva Tomisová:
‘‘Škola je mi blízka, lebo som tam niekoľko rokov chodila. Je to nádherná majestátna budova a kto si prečíta knihu a kapitolu o našej meštianke, bude žasnúť, koľko prvenstiev mala. Po prvej svetovej vojne bola škola takej veľkosti postavená prvá v republike. Akurát mi je ľúto, že zmizla pri rekonštrukcii kovaná brána, pretože kľučku na nej chytal ešte môj otec, môj brat, ja, aj vnuci. Sme síce malé mestečko, ale na to, čo máme, môžeme byť hrdí.‘‘
O vybudovanie školy sa po vzniku nového štátu Čechov a Slovákov snažil ev. farár Ján P. Drobný, Ján Nepomuk Vallo a Jozef Bílik s ďalšími osobnosťami mestečka. Niesť názov prvého československého prezidenta pre meštiansku školu si dokonca Staroturanci sami od Masaryka vypýtali. Aj tým dali najavo lojálnosť novému štátu a vyjadrili svoje národovecké presvedčenie. Po odobrení návrhu vládou sa začal náročný proces hľadania vhodného miesta pre stavbu a zaobstarávanie školského vybavenia. Hoci nová budova bola dostavaná a otvorená v roku 1922, školské vyučovanie začalo prakticky ešte krátko pred začatím výstavby v roku 1920. Prvým riaditeľom v provizórnych priestoroch bol Jaromír Soukup z Myjavy. Učiteľstva a inteligencie nebolo vtedy na Slovensku na rozdávanie a tak spočiatku iba on sám so ženou vyučoval v Starej Turej dve triedy so 142 žiakmi. Za veľkej slávy bola škola aj s prítomnosťou ministra školstva Vavra Šrobára a za účasti tisícok ľudí slávnostne otvorená dňa 17. septembra 1922.
Budova, podobne ako ľudia, si so sebou môže niesť svoj príbeh. Škola si za sto rokov prešla mnohými kapitolami, no vždy to bola základná škola, i keď jeden čas svoje priestory poskytla aj učilišťu či strednej škole, ba dokonca slúžila aj pre vojakov v čase vojny.
,,Najväčší otras zažila počas nočného prepadu z 11. na 12. októbra 1944, kedy príslušníci oddielu Hurban prepadli priestor, kde boli ubytovaní nemeckí vojaci. Došlo k prestrelke, ktorá si vyžiadala štyroch mŕtvych Nemcov a viacerých zranených. Na základe vyhlásenia potom museli mnohí Staroturanci chodiť prespávať do školy, kde ich Nemci brali ako rukojemníkov,‘‘ povedal k turbulentným dejinám 20. storočia historik SNM v Myjave, Juraj Krištofík.
Stará Turá sa od tej doby zmenila takmer na nepoznanie, monumentálna stavba Masarykovej školy je tu ale stále s nami a vo svojich spomienkach si ju zachováva veľa ľudí, ktorí navštevovali jej učebne. Bývalí žiaci aj učitelia sa po jej chodbách v deň slávnostného programu poprechádzali a radi si s úsmevom zaspomínali, kde bola ich trieda, koho z učiteľov nemali príliš v láske, alebo ako z okna pozerali na výstavbu okolitých panelákov.
,,Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na tomto milom podujatí, ako aj všetkým tým, ktorí prišli zaspomínať na históriu a príbehy jednej z najvýznamnejších budov v našom meste,‘‘ doplnil primátor L. Barszcz.
CELÁ FOTOGALÉRIA K DISPOZÍCII TU
