Stará Turá, 24. máj 2024 | Sedemdesiate roky sa v Československu niesli v znamení normalizácie, novými posunmi a štýlmi v móde, hudbe a kúlture celkovo, no viditeľne predovšetkým rozsiahlou výstavbou aj industrializáciou. Výstava v mestskom múzeu v Starej Turej približuje budovateľské roky, na ktoré spomínajú generácie obyvateľov mesta mieru pod Javorinou.
Stará Turá si tento rok pripomenie 60 rokov od uznesenia, ktorým sa stala mestom, 70 rokov od slávnostného otvorenia prvej etapy výstavby športového areálu, 60 rokov od otvorenia pavilónovej školy na Komenského ulici ale i ďalšie výročia, ktorými si sprostredkovane približujeme roky plánovaného rozkvetu a prosperity v polouzatvorenom socialistickom svete.
Deviateho mája 1954 slávnostne otvorili dokončenú prvú etapu ikonického rekreačného zariadenia, s ktorým majú spojené krásne zážitky tisíce obyvateľov Starej Turej. Pamätajú si čulý ruch a letá strávené pri vode, odstavené embéčky a stany na brehoch, či hromadné korčuľovania na zamrznutej hladine. Najmä pociťujú vôňu sentimentu. Za mladosťou a idealizovanými časmi, ktoré plynuli akosi pomalšie. Dubník bol kedysi pojmom, spojeným so zábavou a bezstarostnými mladíckymi rokmi, ktorý plnil svoj účel dokonale, až kým sa nám neotvorili možnosti vycestovania do sveta.
Za zábavou a rekreáciou v socialistickom zriadení, boli samozrejme pohnútky ekonomické aj demografické, a to konkrétne potreba ponúknuť ľuďom a prisťahovalcom rozrastajúceho sa mestečka pod Javorinou kvôli prítomnosti priemyselného podniku priestor pre športy a voľnočasový pohyb. Vznik priehrady, ako aj široký rozmach Starej Turej, bol spätý s podnikom Chirana. V šesťdesiatych rokoch sa stal vtedajší závod na výrobu zdravotníckej techniky vedúcim odborovým podnikom v celom Československu. K neútešnému rozmachu a výstavbe podniku, pod ktorého značkou pracovali tisíce ľudí, jeho vtedajšie vedenie chápalo potrebu vytvoriť pre zamestnancov plnohodnotný priestor pre život. Vidiecky kolorit Starej Turej sa tak postupne menil. Vyrastali sídliskové bloky a ďalšia infraštruktúra , ktorá musela byť hodná mesta, reprezentujúceho riadiace centrum národného podniku.
S týmto rozvojom je neodmysliteľne spojené meno Miroslav Nerád. Český priemyselný a technický inžinier s koreňmi na Považí po vojne prichádza na Starú Turú, kde sa zhostí úlohy dočasného správcu podniku. Nakoniec to osud zariadi inak a M. Nerád sa stane generálnym riaditeľom, ktorý celý pracovný život spojí s Chiranou a Starou Turou. Práve Nerádova prítomnosť bola významnou osobnostnou vzpruhou, s ktorou závod presnej mechaniky (vtedy ešte PREMA), v budúcnosti rozšíri svoj dovtedy tak trocha hľadajúci výrobný plán.
Už v roku 1947 sa v podniku začali vyrábať sklenené striekačky, ktorých postup výroby v Starej Turej zdokonalili natoľko, že sa podnik stal svetovou špičkou v tomto odvetví a časom pridával do svojho repertoára ďalší zdravotnícky sortiment. Mimoriadnym úspechom na seba upútal pozornosť v roku 1958 na svetovej výstave EXPO 58 v Bruseli , kde predstavila PREMA svoju bronchoskopickú súpravu a prakticky prvý defibrilátor na svete. O deväť rokov neskôr bol použitý v Juhoafrickej republike pri prvej transplantácii srdca. Staroturiansky aparát, ktorý rovnako nemal vo východnom bloku obdoby, bol o rok na to prístroj pre mimotelové prečerpávanie krvi, teda umelé srdce.
Výnimočný úspech československého zdravotníctva akoby rozbehol vlnu vývoja a napredovania. Tak ako podnik rozširoval svoj program o stomatologické súpravy, prístroje pre anestéziu, dentálne náradie a dýchacie prístroje, tak sa s ním hýbal a dýchal aj chod celého mestečka.
Nerád chcel ľuďom ponúknuť viac. Uvedomoval si, že práca je komplexný pojem, súvisí s ňou mimopracovný život a tak aj konal. Pri samotnom Dubníku sa prilíš nehovorilo o celkových nákladoch na výstavbu PKO , aby bol vôbec štát ochotný vynaložiť na dielo peniaze. Keď už bolo všetko na polceste a financie minuté, Nerád dúfal, že to všetko nejakým spôsobom dopadne na úrodnú pôdu. Tak sa aj stalo. V areáli bol potom ešte vybudovaný Klubový dom a ubytovanie, pionieri tu mali tábor a neskôr pribudol aj autokemping. PKO spĺňal komplexné vybavenie so sociálnym zázemím, nachádzala sa tu aj predajňa potravín a v zime sa na svahu Staroturanci učili vďaka zjazdovke a lanovke lyžovať.
V roku 1962 bol v meste vybudovaný Dom odborov, ktorý ponúkal rozsiahle kultúrne vyžitie. Spojenie mestského a podnikového knižného fondu dalo predpoklad na vznik mestskej knižnice, Dom sa stal centrom pre hudobné a spoločenské vystúpenia. Stará Turá získala štatút mesta o dva roky neskôr. Riaditeľstvo vtedy pri presadzovaní tejto myšlienky zachádzalo históriou až do neskorého stredoveku, kedy bola vtedajšia Turá povýšená na poddanské mestečko.
Postavil sa tiež športový areál, bol zavedený plyn, budovali sa cesty, kreovala autobusová a železničná doprava s diaľkovými spojmi až do ďalekej Prahy. S menom Miroslava Neráda je spojená aj výstavba vysielača – veže rádiokomunikácií na Veľkej Javorine, druhého vysielača postaveného na slovenskom území. V roku 1968 bola otvorená stredná priemyselná škola, ako nástupca provizórneho odborného učilišťa, ktorá riešila pracovné potreby miestneho podniku, ale prakticky aj štátneho zdravotníctva, keďže vtedy ako jediná v celej ČSSR ponúkala odbor zdravotníckej techniky. Ku komplexnej zdravotnej vybavenosti, po štvorročnej výstavbe odovzdali v roku 1971 do užívania v Starej Turej zdravotné stredisko.
Miroslav Nerád odchádza v roku 1978 do zaslúženého dôchodku, Stará Turá sa však naďalej mení, čo maže stopy histórie, ale zároveň vnáša potreby modernej infraštruktúry. Na jeseň roku 1979 slávnostne otvorili prevádzku nového obchodného strediska, ktorým bol v poradí šiesty OD PRIOR na západe Slovenska. Na malé mesto v tých časoch luxus. V sedemdesiatych rokoch bola rovnako dostavaná výšková budova Chirany, v meste vyrástli požiarne zbrojnice a mnohé panelové domy. Pôvodné centrum bolo takmer úplne asanované. Tieto architektonicky ochudobnelé, ale funkčné, funkcionalistické stopy dodnes prevládajú pri celkovom pohľade na Starú Turú. Je mestom, ktorého podoba sa nárokom dnešných čias neuhýba a celé 20. storočie preňho znamenalo nevídanú zmenu.
Výstava Tie roky sedemdesiate v Starej Turej ponúka kroniky, publikácie a časopisy, aj filmové zábery, ukážky dobovej i svadobnej módy, vybavenie domácnosti, šperky, módne doplnky, hračky, knihy a iné. Časť výstavy je venovaná práve Parku kultúry a oddychu na Dubníku. 170 vystavených fotografií a predmetov pochádz zo zbierky Mestského múzea alebo boli zapožičané zo súkromných zbierok rod. Tepličkoveį, rod. Poľanskej, rod. Hučkovej, rod. Vráblovej, Janke Vičanovej, Matúšovi Galandákovi, Erike Fitkovej, Zdenke Zemanovej a Emílii Koštialovej. Nepremeškajte preto príležitosť a ponorte sa ešte hlbšie do minulých dôb navštívením Mestkého múzea v Starej Turej. Skôr narodení si radi zaspomínajú, mladším priblíži históriu a podoby svojho mesta v čase.
