Stalina pozýval do Veľkých Levár, Hitlera na súboj ideí do Piešťan. Pre niektorých čudná a zvláštna osobnosť, pre druhých vizionár, no predovšetkým veľký pacifista. Ján Maliarik bol evanjelický kňaz, spisovateľ, humanista, filozof, mystik, teozof a orientalista, kultúrny a náboženský publicista, ktorý sa narodil 8. novembra 1869 v Myjave.
Pochádzal z veľmi chudobnej rodiny, život mu i jeho mame v ôsmych rokoch navyše skomplikovala smrť otca. Napriek tomu, že žili skromne, podarilo sa Jánovi vďaka veľkému odhodlaniu a nadaniu stať sa kňazom. Jeho najznámejšie pôsobisko bolo na ev. fare vo Veľkých Levároch, kde pôsobil ako kňaz 14 rokov, do roku 1915. Jeho kázne boli u ľudí obľúbené a zo všetkých síl sa v nich snažil prebudiť túžbu po vzdelaní a morálnosti. Bol kritikom morálneho stavu spoločnosti, najmä nerestí obyčajného vidieckeho ľudu.
SAMOUK
Po nociach sa vzdelával, študoval jazyky, venoval a náboženským a filozofickým systémom. Ovládal latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu, nemčinu, maďarčinu, a sám sa naučil angličtinu, ruštinu, poľštinu, srbčinu, esperanto a sanskrt. Maliarik prednášal vo Viedni, v Prahe i Budapešti vo filozofických spoločnostiach.
MALIARIKOVE LISTY
Po vypuknutí 1. svetovej vojny písal listy na všetky strany prezidentom a významným politickým osobnostiam, aby sa zastavilo krviprelievanie. Chcel v Krakove uskutočniť stretnutie predstaviteľov mocností, kde by sa urovnali spory. Sám Maliarik tam nedorazil. Listy mu zhabala polícia a Maliarika uväznili. Písal nemeckému cisárovi Viliamovi II, rakúsko-uhorskému cisárovi Františkovi Jozefovi , ruskému cárovi Mikulášovi II, dokonca ešte pred vojnou aj americkému prezidentovi Wilsonovi, ktorého žiadal ukončil spory medzi USA a Mexikom. Používal pritom zaujímavé a zvláštne oslovenia, až by sa dalo povedať, akoby písal listy svojím kamarátom.
CHORÝ, ALEBO NEPOCHOPENÝ?
V roku 1915 bol na základe svojich aktivít voči vojnovým udalostiam označený za duševne chorého. O rok neskôr vyviedol poriadnu “trampotu“, keď na Wagnerovej opere v pražskom Národnom divadle počas prestávky vyšiel na pódium a začal kázať o mieri a ukončení vojny, ale aj o samostatnosti národov a vyslovil myšlienku jedného celosvetového štátu. Obecenstvo nevedelo, ako má na takýto šok reagovať, ale dalo by sa povedať, že ľudia v tichosti súhlasili. Za toto bol obžalovaný z vlastizrady a uväznený. Trestu smrti sa vyhol len preto, že ho vyhlásili za choromyseľného. Po dvojročnom pobyte na psychiatrii v Prahe sa vrátil do Veľkých Levár, ale kňazom už nebol pre predčasné poslanie do penzie cirkvou. Tým mu neuškodili, skôr uľavili od pastoračných povinností a Maliarik sa mohol ďalej venovať písaniu spisov, ktorých napísal za život vyše 40. Zakrátko po príchode do V. Levár zomrela jeho milovaná matka a dobre na tom vtedy nebol ani sám Maliarik. V roku 1925 vydal dielo Celo-Zemský Univerzálny Štát, v ktorom navrhol víziu jedného svetového štátu a používanie univerzálneho celosvetového jazyka esperanto. Apeloval na súcit, mier, samostatnosť národov a oslobodenie od hmotných vecí. Sám sa svojimi ideami riadil, žil v chudobe a okrem svojich spisov, ktoré vydával a rozdával zadarmo nič nevlastnil. V predvečer druhej svetovej vojny písal mnohým vodcom, medzi nich patrili Hitler, Stalin, Mussolini, Ghándí, pápež Pius XII. či prezident Tiso.
NEDORUČENÉ, NEVYSLYŠANÉ
“Priateľu Hitler. Keď si nenecháš odo mňa povedať pravdu a ak budeš naďalej mávať ťažkým vojnovým kyjakom – bez toho, aby si si uvedomil pravdu, prijal ju a nasledoval, tak uvrhneš sám seba, ako aj celý nemecký národ do veľkého a ťažkého utrpenia. Utrpenie sa môže rozšíriť aj na onen svet. Boh všeobjímajúci má nespočetné množstvo rôznych priestorových a časových možností na odmeny a tresty. Zdraví ťa vo všeotcovskej láske čo najsrdečnejšie oddaný… Kňaz Ján Maliarik“, písal Hitlerovi, ale vo väčšine prípadov takéto listy ostali bez odozvy a bez toho, aby sa dostali k adresátom. Maliarik písal vodcovi Tretej ríše pred vojnou ale aj počas nej. Dokonca ho vyzval na “súboj ideí“ a myšlienok do Piešťan. Rovnako adresoval list Stalinovi, ktorého pozýval do Veľkých Levár, ale bol ochotný sa za Vissarionovičom dostaviť aj do samotnej Moskvy a vysvetliť mu osobne myšlienku jedného svetového štátu. Tieto stretnutia sa samozrejme, alebo nanešťastie neuskutočnili.
Úvahy v listoch a memorandách, ktorých napísal vyše 250 a neustále vyzývanie na mier a skončenie krviprelievania adresovaných najväčším vojnovým hráčom sveta sa nám môže stále zdať úsmevné až bláznivé, predovšetkým pre štýl, akým Maliarik vystupoval. Pouvažujme však, či bol blázon svojský mierumilovný kňaz z Veľkých Levár alebo tí, ktorí svojou politikou a ideológiou priviedli desiatky miliónov ľudí do hrobu. Jeho úvahy boli podľa mnohých nezlúčiteľné a neuskutočniteľné, ale i duchovne zaujímavé a niesli v sebe ľudskosť a lásku.
Ján Maliarik zomrel v Brne v roku 1946. Je pochovaný na cintoríne vo Veľkých Levároch, kde má aj svoju bustu.
PÁČI SA VÁM, ČO KOPANIČIARSKE NOVINY TVORIA?
Naša tvorba závisí aj od Vašej podpory, ktorú môžete vyjadriť finančným darom prostredníctvom Paypalu kliknutím tu: www.paypal.com/paypalme/kopaniciarskenoviny, alebo cez bankový prevod: IBAN – SK10 6500 0000 0000 9655 3004, Meno – Kopaničiarske noviny.
Príspevky budú použité na ďalší rozvoj novín a zlepšenie ich kvality. Ďakujeme!
