Myjava, 7. okt. 2024 | V myjavskom múzeu sa v rámci Historických štvrtkov dňa 3. okt. 2024 venovali téme Slovenského národného povstania očami pamätníkov. Keďže SNP bezprostredne zasiahlo do života Myjavčanov a celého kraja, pozvali si na túto tému vzácneho hosťa.
Mal ním byť priamy účastník SNP a jeden z jeho posledných pamätníkov Branislav Tvarožek (*1925), ktorého život je svedectvom o dvoch totalitných režimoch 20. storočia. Čo však nikto nechcel, v komunikácii s múzeom nastala chyba a pán Tvarožek sa nemohol zúčastniť. Brezová a Bratislava sú síce pri sebe blízko v abecednom zozname, no so vzdialenosťou na mape je to ale o čosi horšie.
,,Škoda že sme to takto zmotali, mysleli si, že som z Brezovej a ja som z Bratislavy, takže mi je ľúto že som neprišiel.‘‘ Povedal Branislav Tvarožek, ktorý Brezovú dobre pozná čoby domovizeň starých rodičov, u ktorých v detstve aj žil a navštevoval miestnu školu.
,,Prastarý otec koval zbrane pre štúrovcov. Starý otec z Brezovej mal 13 detí a z nich okrem dvoch, z ktorých sa stali potom legionári, museli všetci ostatní chodiť v Čechách do školy, lebo nepripustil maďarské školy. Môj otec v tom pokračoval a my sme tiež v luteránskej, národnej, štúrovskej idei pokračovali a žiadny iný izmus nás nezaujímal. Takže my sme s tou propagandou, ktorá vtedy bola (Slovenský štát pozn. red.), nemali nič spoločné. Vznik Československa, na ktorom všetci z rodiny pracovali, to bola naša ideológia.‘‘
Rodák z Loku pri Leviciach, ktoré zastihli dôsledky Viedenskej arbitráže, bol za písanie protifašistických hesiel väznený a prepustený zo štúdia. Po vypuknutí Povstania odišiel do Banskej Bystrice a pridal sa do Vysokoškolského strážneho oddielu, ktorý mal na starosti bezpečnosť generálov Viesta a Goliana. Tvarožek sa podieľal na úteku oboch generálov, ktorí napokon odmietli letecky opustiť slovenské územie, čím hrdinsky spečatili svoj tragický osud. Po potlačení povstania a úniku z nemeckého zajatia spolu s otcom pomáhal partizánom v okolí Nového Mesta nad Váhom. Život však šiel ďalej a ťažké životné situácie a Branislavovi Tvarožkovi nevyhýbali. Ako mnohých partizánov po nástupe komunizmu, aj jeho zasiahla vlna zinscenovaných politických procesov a za poskytnutie nocľahu bratrancovi, informátorovi západných služieb, bol v roku 1949 odsúdený na päť rokov ťažkej práce v neslávnom tábore Jáchymov, kde neskôr pracoval v elektrodielni a prišiel pre zranenie takmer o zrak. Po návrate sa v roku 1960 oženil a pracoval ako elektrikár na stavbách, no pokračovať v štúdiu na Elektrotechnickej fakulte a vyštudovať mu nikdy nebolo umožnené. Ako sám hovorí, v riskantných situáciách, v ktorých sa za svoj život stretol a vyviazol z nich živý, pripisuje šťastiu od Boha. Napriek vysokému, obdivuhodnému veku ho jazyk i pamäť dobre poslúcha a potvrdil to aj pri svojich myšlienkach a názoroch.

Branislav Tvarožek a Vladimír Strmeň počas Dňa OS SR v Brezovej pod Bradlom 2024.
Zaplnená sála Múzea SNR sa mohla prostredníctvom prezentácie útržkovite začítať do informácií o odboji v Myjave, so vzácnymi 310 stránkami denníkových záznamov významného myjavského zberateľa a zapisovateľa, Jána Bradáča z roku 1944-45. Napriek neprítomnosti Branislava Tvarožka sa však s ním prítomní predsa len spojili a zodpovedal niekoľko otázok cez telefón. Tie, keďže sa týkali súčasnej politickej situácie na Slovensku, pochopiteľne nenechali čochvíľa 99-ročného partizána chladným a naplno a od srdca povedal to, čo si myslí. Na to, ako vníma súčasnú situáciu a či hrozí opakovanie histórie, odpovedal;
,,Každý vlastenec musí poznať svojho štátu. Je svetová ostuda, že naši politickí činitelia túto našu históriu vzniku a postupnosti až po dnešný deň nepoznajú. Pýtali sa politikov a ľudí, čo im hovorí 28. október a oni s prepáčením otvorili hubu a pozerali, ako… Kto nepozná svoju minulosť, nezaslúži si budúcnosť. Toto by bolo treba skúšať, ako to nám deťom, kedysi hovoril pán učiteľ Janovíček. A predstavte si, len z jeho triedy sme boli traja v povstaní. Fero Mikulec, Janko Repta a ja. Takže takto by mala byť aj dnešná výchova. Naši spasitelia hovoria, že Slovensko má 30 rokov. Oni asi nevedia históriu. Nebyť 28. októbra 1918, Slovenská republika by nebola, lebo nebyť ČSR, boli by sme ešte stále Veľké Uhorsko o ktoré sa aj dnes oni usilujú. Toto si títo dnešní papagáji neuvedomujú a môže sa stať pri ich politickom riešení, že môžeme byť ozaj o dve-tri generácie znova Veľkým Uhorskom.‘‘
Branislav Tvarožek týmto myslel vyjadrenia maďarského premiéra Viktora Orbána, ktoré raz za čas vyplynú pri rôznych politických a spoločenských udalostiach a rozvíria medzinárodné vášne. Dodnes v modernom Maďarsku značná vrstva obyvateľov vníma Trianonskú mierovú zmluvu, ktorou sa po prvej svetovej vojne Uhorsko rozdelilo na viaceré suverénne štáty vrátane Československa, ako krádež a historickú katastrofu. Každý slovenský vlastenecký intelektuál by sa nad takouto myšlienkou pousmial, ak by práve teraz nebol rok 2024 a my by sme nežili v strednej Európe. Zároveň však dodáva;
,,To, čo žijeme dnes, nemá s politikou nič spoločné. Je to len uchádzanie sa o pozíciu, v ktorej by najviac peňazí získali do svojho vačku. Pozrite sa, čo sa deje, kde všade uberajú a kde pridávajú. Je mi z toho smutno čo sa dnes deje, lebo nie je záujem o verejnoprospešné spravovanie sa, ale hľadajú len kde možno prísť k peniazom.‘‘
Rozdelenie Československa pritom podľa jeho slov ‚,nebolo z vôle ľudí, ale osobná záležitosť dvoch politikov, ktorí sa hrali na politickom piesku.‘‘
Branislav Tvarožek sa však dotkol aj témy, ktorá rozdeľuje národný život od počiatkov. Konfesionalizmus má na Slovensku a v kopaničiarskom kraji obzvlášť pohnutú históriu.
,,To čo sa dnes deje, je náboženský problém. Pokiaľ nebudú cirkvi na rovnakej úrovni a nebude sa nad nimi panovať, nebudeme národom. Budeme len občania tohto teritória. Poprosme cirkevnú vrchnosť, aby vysvetlila svojim cirkevníkov, že vierovyznanie rímskokatolíckej a evanjelickej luterskej cirkvi je to isté. Luter nevymyslel žiadnu kacírsku cirkev, ale sa len oddelil od prapôvodnej kresťanskej cirkvi. Možno si niekto povie, že som nejaký náboženský fanatik, ale ja som ekumén, uznávam všetky cirkvi, ktoré sú kresťanské, no to čo sa robí na takzvanom kresťanskom Slovensku, nemá s kresťanstvom nič spoločné.‘‘
Prajeme Branislavovi Tvarožkovi veľa zdravia s vierou, že ešte na kopanice niekedy zavíta a bude sa môcť s ľuďmi, ktorí ho v múzeu v Myjave vytlieskali, osobne stretnúť.