31. október – Deň reformácie a historického významu pre kopaničiarsky región

31. október je na Slovensku pamätným dňom, tzv. Deň reformácie.  Práve v tento deň pred 504 rokmi v r. 1517 pribil Martin Luther na dvere Zámockého chrámu vo Wittenbergu 95 téz proti predávaniu odpustkov a neporiadkom v cirkvi. Vznik evanjelickej cirkvi sa dotýka bytostne kopaničiarskej oblasti a jej histórie.

Myšlienky protestantského hnutia veľmi rázne zasiahli historický vývoj kopaničiarskeho regiónu, ktorý je dnes ešte stále z veriaceho hľadiska jedným z najsilnejších evanjelických regiónov v rámci Slovenska. Mestá Myjava a Stará Turá patria medzi top 10 miest na Slovensku, čo sa týka percentuálneho vyznania ev. veriacich. Nachádza sa tu počtom najsilnejšia komunita veriacich Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na západnom Slovensku.

Kňaz Daniel Krman ml., významná osobnosť Myjavy spojená s vybudovaním nového evanjelického kostola v Myjave

Nemôžeme jednoznačne povedať, čo stálo za tak silným uchytením luteranizmu na kopaniciach, ale dobré podmienky pre evanjelikov sem mohlo priniesť husitské hnutie a neskôr exulanti po bitke pri Bielej hore v r. 1620. Takisto dôležitým faktorom mohla byť samotná povaha ľudí, ktorí sem utiekli počas 16. storočia pred Turkami, bez dôvery vo vrchnosť, ktorá ich nedokázala pred hrozbou ochrániť. Kopaničiari sa aktívne zapájali prakticky do všetkých revolúcií, ktoré od 17. do 19. storočia vznikali. Protestantizmus sa stal ich spoločným symbolom, ktorý zohral úlohu aj v dynamickom osídľovaní kraja pod Javorinou.

Keď už nebolo dosť pôdy pre obživu v rýchlo rozrastajúcich sa obciach, museli sa ju ľudia vybrať hľadať do vzdialenejších oblastí, kde si ju museli najprv skultivovať – vyklčovať lesy a vykopať pne. S tým súvisí aj samotné pomenovanie tohto rázovitého regiónu.

Kopaničiari sa svojej viery nechceli vzdať ani v dobách úplného zákazu luteránstva od r. 1670 do r. 1680, čoho príkladom môže byť aj Turolúcka vzbura v roku 1672. Môžeme povedať, že viera bola a je živou dušou ľudí, ktorí tu žijú, pretože bez pevných základov by sa oblasť  Brezovej, Myjavy a Starej Turej nestala kolískou evanjelickej inteligencie, ktorá Slovensku dala aj napr. M. R. Štefánika.

Nemôžeme zabudnúť, že práve koncentrácia neoblomných evanjelikov na kopaniciach bola podhubím pre stavovské revolučné hnutia v Uhorsku a Slovenskú revolúciu v roku 1848, kedy sa do hurbanovských oddielov proti Maďarom pripojili stovky až tisíce miestnych dobrovoľníkov. Pre historický kontext vnímania kopaničiarov ako evanjelikov, ktorí majú v krvi zapísanú schopnosť a ochotu bojovať a búriť sa a geografický predpoklad vhodný pre partizánsky spôsob boja sem môžeme zahrnúť aj odbojovú  činnosť v dobe klerikálneho Slovenského štátu.

Bolo by na veľmi dlhé čítanie, ak by sme sa venovali všetkým aspektom formujúcim kopanice so vzťahom k protestantizmu. Je však jasné, že kopaničiari dokázali a boli ochotní po stovky rokov položiť za svoju vieru životy a vzdať sa svojho majetku, ktorý sa neraz stal objektom drancovania a vypálenia. Deň reformácie je preto prehliadaným, no významným dňom pre búrlivú dušu kopaničiarskeho ľudu.

PÁČI SA VÁM, ČO KOPANIČIARSKE NOVINY TVORIA?

Naša tvorba závisí aj od Vašej podpory, ktorú môžete vyjadriť finančným darom prostredníctvom Paypalu kliknutím tu: www.paypal.com/paypalme/kopaniciarskenoviny, alebo cez bankový prevod: IBAN – SK10 6500 0000 0000 9655 3004, Meno – Kopaničiarske noviny.

Príspevky budú použité na ďalší rozvoj novín a zlepšenie ich kvality. Ďakujeme!